Agenti FBI Mulder a Scullyová brázdia americké púšte a hory Aljašky, aby vyšetrili ďalšie správy o mimozemšťanoch či ničivom víruse. Lepšiu publicitu si tvorcovia seriálu pre svoj nový film, ktorý sa práve dostáva do kín, nemohli želať. FBI 26. júla 2008 oslávila okrúhlu stovku.
Federálny úrad pre vyšetrovanie, známy pod skratkou FBI (používa sa od roku 1935) založili 26. júla 1908. Počas mnohých desaťročí síce Akty X nezaviedol, no vyšetrovacie spisy priviedli špeciálnych agentov k rasovým nepokojom v čase segregácie a do bojísk po celom svete, dýchali na krk Al Caponemu, ale aj teroristom z al-Kaídy. Ako vyšetrovacia odnož ministerstva spravodlivosti tiež slúži ako domáca spravodajská služba v USA.
Nápad od napoleonovcov
Myšlienka bojovať s federálnym zločinom vznikla už koncom 19. storočia. Skrsla v hlave proku Charlesa Bonaparteho, mimochodom z rodiny cisára Napoleona. S budúcim prezidentom Theodorom Rooseveltom sa prvý raz stretol v roku 1892 a odvtedy boli ich cesty nadlho spoločné. V roku 1905 ho Roosevelt už ako prezident poveril vedením ministerstva spravodlivosti a o tri roky neskôr Bonaparte zrealizoval svoj sen o špeciálnych agentoch.
Oficiálne vzniklo oddelenie špeciálnych agentov ministerstva spravodlivosti 26. júla 1908, keď sa prihlásili u hlavného vyšetrovateľa (neskôr sa táto funkcia stala postom riaditeľa FBI).
Oficiálny názov predchodcu FBI bol Úrad pre vyšetrovanie (BOI). Prvým tím tvorili štyri desiatky agentov (dnes agentúra zamestnáva takmer 31 000), časť z nich bola bývalými agentmi Secret Service – úradu, ktorý slúži na ochranu verejných činiteľov.
V čase vzniku priveľa federálnych zločinov na riešenie nebolo, väčšinu problémov si štáty únie dokázali vyriešiť sami. Prvý veľký prípad prišiel v júni 1910, keď Kongres schválil tzv. zákon o bielych otrokoch. Zakazoval sa ním transport žien cez hranice štátov pre nemorálne účely.
Za niekoľko rokov sa úrad rozrástol na 300 agentov a 300 ďalších asistentov. So vstupom do prvej svetovej vojny v roku 1917 začala agentúra rozvíjať svoje aktivity aj v zámorí.
Hooverova éra
V roku 1924 sa riaditeľom úradu stal legendárny J. Edgar Hoover a na čele FBI stál takmer päť desaťročí. Od agentúry ho v roku 1972 odlúčila až smrť. Počas celého života čelil kritike, že ako jej riaditeľ akumuloval vo svojich rukách veľkú moc. FBI sa pritom niekedy neštítila použiť aj klebety a vraj sa ho báli aj prezidenti.
V každom prípade Hoover urobil z FBI efektívny vyšetrovací úrad. Uvedomoval si, že bez podpory verejnosti vyšetrovanie nevedie nikam, a preto začala FBI spolupracovať s médiami. A rýchlo mala výsledky. Čoskoro zlapali superzločinca Johna Dillingera, zatkli obávaného šéfa chicagskej mafie Al Caponeho. Gangsterské vojny utíchali spolu s tým, ako Hoover rozkladal ich klany.
So vstupom do druhej svetovej sa úrad FBI ocitol uprostred veľkého medzinárodného konfliktu. Po útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 musela FBI riešiť sabotážne aktivity na americkom území. V neslávnom rozhodnutí ministra spravodlivosti začali internovať japonských Američanov zo západného pobrežia. Po najväčšom ozbrojenom konflikte v dejinách prišiel ďalší, chladnejší.
Počas studenej vojny, najmä na jej začiatku FBI čelila hystérii, podľa ktorej sa komunisti infiltrovali na americké územie. Začala sa honba na čarodejnice.
Boj s teroristami
Po páde Berlínskeho múru sa FBI začala okrem riešenia domácich federálnych zločinov zaoberať aj bojom s medzinárodným terorizmom. V oboch oblastiach viac aj menej úspešne. Hoci sa im podarilo odhaliť atentátnikov z Oklahomy, pri ktorých útoku v roku 1995 zomrelo 168 ľudí, samotnému útoku zabrániť nedokázali. Dva roky predtým zas pri zásahu FBI proti sekte davidiánov zahynulo 80 ľudí. Nehovoriac o tom, že komisia vyšetrujúca udalosti z 11. septembra 2001 uzavrela, že úrad neodviedol dobrú prácu ani vtedy.
Ignoroval totiž mnohé varovné správy, málo spolupracoval so špionážnou službou CIA, čo umožnilo katastrofické teroristické útoky na New York a Washington. Neobjasnené stále zostávajú aj antraxové útoky z toho istého roku.
