Samantha Reedová Smithová bola najmladším americkým veľvyslancom dobrej vôle. Keď bol v roku 1982 Sovietsky zväz na pokraji vojny s Američanmi, napísala list generálnemu tajomníkovi Komunistickej strany ZSSR Jurijovi Andropovovi s otázkou: Prečo chcú Rusi vojnu s Američanmi? Andropov jej osobne odpísal, pozval ju do Moskvy a postavil na piedestál slávy. V Spojených štátoch sa z nej stala celebrita, jej život však zakrátko vyhasol: zomrela pri nehode lietadla.
Keď mala Samantha päť rokov napísala z rodného Maine list anglickej kráľovnej Alžbete II. V liste hovorila o obdive k britskému monarchovi. Odpovede z Buckinghamského paláca sa však nedočkala. S Andropovom to bolo iné.
Sovietsko-americké napätie
Práve nastúpil do úradu a západná tlač mu neverila. Pochopiteľne, v čase studenej vojny neverila žiadnemu sovietskemu lídrovi, no nechuť voči nemu bola možno ešte silnejšia. Andropov bol v roku 1956 veľvyslancom ZSSR v Maďarsku a práve v tom roku Sovieti násilne potlačili revoltu. Bol dlhoročným šéfom KGB a tvrdo postupoval proti disidentom. Svet bol v čase Andropovovho nástupu do úradu na jeseň 1982 opäť na pokraji nukleárneho holokaustu. Moskva aj Washington boli blízko k vyvinutiu vesmírneho zbrojného systému. Americká televízia odvysielala film Deň potom – dramatizáciu, ako by Amerika vyzerala po jadrovom útoku ZSSR. Americký prezident Ronald Reagan rozmiestnil v Európe viac rakiet, Rusi miešali karty v Afganistane.
V tom čase videla iba desaťročná Samantha Smithová týždenník Time s Andropovom na prvej strane. Povedala:
„Ak sa ho ľudia tak boja, prečo mu niekto nenapíše a nespýta sa ho, či chce, alebo nechce vojnu?“
Listoví priatelia
„Milý pán Andropov, gratulujem vám k novej práci. Trápi ma, že Rusko a Spojené štáty sú na pokraji nukleárnej vojny. Budete hlasovať za vojnu, alebo proti nej. A ak ju nechcete, prosím, povedzte mi, ako tomu zabránite?“ napísala malá Samantha v novembri 1982 Andropovovi. List publikoval denník Pravda, no odpoveď od sovietskeho lídra dlho neprichádzala. Prešlo päť mesiacov a Andropov slečne odpísal.
„Milá Samantha, tvoj list som dostal, rovnako ako mnohé ďalšie nielen z vašej krajiny, ale z celého sveta. Zdá sa mi, podľa listu, že si odvážne a čestné dievča... V Sovietskom zväze sa snažíme urobiť všetko preto, aby na Zemi nevypukla vojna. To chce každý Soviet. To nás učil veľký zakladateľ nášho štátu, Vladimir Lenin.“ List vydala sovietska tlačová agentúra TASS. V liste ju pozval na návštevu Moskvy, Leningradu a pionierskeho tábora Artek. Podľa Samanthy znel list ako od dobrého priateľa. Jej rodičia boli skeptickí, určite jej neodpísal, lebo bola jednou z jeho fanúšičiek.
Samanthina júlová cesta do Ruska bola mediálnou udalosťou. Podávala si kľučky v jednej televízii za druhou. „Rusi sú ako my,“ hovorila o svojich dojmoch. S Andropovom sa však nestretla, hoci jej aspoň zavolal. Neskôr vyšlo najavo, že už v čase jej návštevy bol vážne chorý.
Hrdinka
Keď sa koncom júla 1983 vrátila späť do štátov, oslavovali ju ako hrdinku. O rok neskôr zasa pre stanicu Disney pripravovala reportáže o prezidentských voľbách v USA a rozprávala sa s kandidátmi Georgeom McGovernom či Jessem Jacskonom.
Jej život vyhasol tragicky, keď sa 25. augusta 1985 vracala z nakrúcania, jej lietadlo nezvládlo pristávanie. Na jej pohreb v Auguste v Maine prišlo tisíc ľudí, kondolenčné listy napísali Michail Gorbačov aj prezident Ronald Reagan. V Moskve jej smrť prijali s obzvlášť veľkým zármutkom. Okrem spomienkových akcií vydali s jej podobou známku (na snímke ČTK). Hoci niektorí hovoria o sovietskej propagande, v srdciach Rusov a Američanov ostala ako dáma, ktorá pomohla odvrátiť tragédiu.
