V Londýne patrí k miestam, ktoré turisti navštívia ako prvé. Nielen pre známu výmenu stráží. Buckinghamský palác patrí so svojimi 775 izbami k najväčším kráľovským rezidenciám sveta.
Ročne sa v ňom na rôznych banketoch, recepciách či záhradných slávnostiach premelie viac ako 50-tisíc hostí. V novembri ho majú vo svojich diároch poznačený všetci diplomati vo Veľkej Británii. Na každoročnej recepcii sa ich tam na pozvanie kráľovnej Alžbety II. zmestí až tisícpäťsto.
Po vyhratých voľbách sem smerujú prvé kroky nového lídra krajiny, aby ho monarcha požiadal o zostavenie vlády. V časoch veľkých kríz aj osláv sa práve tu zhromažďujú Briti, aby prejavili svoj smútok či radosť.
Takmer sídlo parlamentu
Meno dostal po vojvodovi z Buckinghamu, pre ktorého toto sídlo postavil William Windom v roku 1703. Tvorila ho centrálna budova a dve bočné krídla. Takto ho o 58 rokov neskôr kúpil kráľ Juraj III. na súkromné účely – bol blízko k oficiálnemu sídlu kráľovskej rodiny St. James's Palace. Narodilo sa tam štrnásť z jeho pätnástich detí.
Jeho syn Juraj IV. sa rozhodol prestavať dom na palác. Parlament mu na to odklepol 150-tisíc libier a dôveru kráľa dostal architekt John Nash. Ten zbúral bočné krídla a postavil nové, oveľa väčšie. Fasádu preladil do neoklasicistického štýlu a ako vstup do dvorany postavil honosný Mramorový oblúk.
Jeho pompéznosť ho však po smrti Juraja IV. stála miesto. Keď stavebné náklady presiahli pol milióna, dostal padáka a nový panovník William IV. najal Edwarda Blora, aby práce dokončil. William sa však do paláca nikdy nenasťahoval. Po vyhorení Westminsterského paláca ho neúspešne ponúkal ako nové sídlo parlamentu.
Vyhodený Marble Arch
O tri roky neskôr sa doň namiesto poslancov sťahovala kráľovná Viktória. Po svadbe s princom Albertom v roku 1840 sa jej zdal palác pre rodinu „primalý“ a Blor mohol realizovať svoju ideu štvrtého krídla, ktoré by uzavrelo komplex do tvaru štvoruholníka. Odskákal si to Nashov Mramorový oblúk, ktorý skončil v Hyde Parku.
Po smrti manžela v roku 1861 sa Viktória utiahla do Windsorského zámku. Nad Buckinghamom zaviala kráľovská štandarda znovu až v roku 1901 s nástupom Eduarda VII. Ten interiér posunul bližšie k štýlu Belle epoque – mierových časov plných radosti zo života. Tesne pred prvou svetovou vojnou s povolením kráľa Juraja V. upravil Blorovu chátrajúcu fasádu Aston Webb. Odvtedy už na budove nezmenil nikto nič.
Počas druhej svetovej vojny sa o to márne pokúšali nemeckí letci. Aj keď jedna bomba dopadla do nádvoria, v ruinách skončila len kaplnka. V roku 1945 z balkóna paláca zdravila kráľovská rodina s princeznou Alžbetou Britov oslavovujúcich koniec vojny.
Polstoročie na tróne
Keď v roku 1997 navštívil palác Tony Blair, aby dostal požehnanie pre svoju vládu, kráčal po schodišti, na stenách ktorého visia portréty panovníkov tak, ako ich tam zavesilo služobníctvo za čias Viktórie II. Dnes pre kráľovnú pracuje v paláci viac ako štyristo ľudí.
V júni 2003 oslávila kráľovná Alžbeta II. polstoročie na tróne záhradnou slávnosťou, na ktorej sa zúčastnilo až deväťtisíc hostí. Aj vďaka silnej panovníckej tradícii je palác neďaleko známej Victoria Station miestom, ktoré priťahuje pozornosť viac ako premiérova Downing Street 10.
