1922. O rok neskôr vyšlo prvé číslo Time.
Luce a Hadden chceli niečo nové. Niečo pre nového pracovne vyťaženého Američana, ktorý nemôže strácať čas čítaním ťažkopádnych článkov v Literary Digest. Ich časopis mal písať o dianí doma a i vo svete živým štýlom. Mali to byť príbehy a mal byť pre ľudí o ľuďoch v stánkoch každý týždeň. Zrodil sa tak prvý americký spravodajský týždenník.
Dvaja kamaráti
Harry a Brit, ako ich volali priatelia z Yale a tamojšieho prestížneho študentského klubu Lebky a kosti, si to odskúšali už v univerzitnom magazíne.
V marci 1923 to už išlo naostro v skutočnom svete. Za rok na spustenie týždenníka vyzbierali desaťtisíce dolárov a napriek tomu, že to bolo menej, než čakali, plánu sa nevzdali. Prvé číslo malo 28 strán, z ktorých šesť bola inzercia.
Na titulke svietil predseda Snemovne reprezentantov Joseph Cannon a vnútri čísla rozoberali Porúrie, hladomor v Rusku či prohibíciu v USA.
Redakciu viedol Hadden, Luce bol zodpovedný za financie. Hadden preslávil Time sviežim štýlom, priestor nebol iba pre seriózne správy, na jeho stránkach sa objavila aj nejedna celebrita. Na čele týždenníka však nebol dlho, v roku 1928 zomrel na chrípku a Time sa dostal do Luceových rúk.
S druhou svetovou vojnou sa začala nová éra v redakčnej práci Time. Magazín založil prvé zahraničné kancelárie, prvá bola v Paríži.
Vietnam a Watergate
Luce mal o časopise vlastnú predstavu. Najmä ideologickú. Ako zarytý antikomunista písal o Stalinovi ako o tyranovi, no taliansky fašistický diktátor Benito Mussolini bol označovaný ako „energický líder“. Luce sa tiež netajil svojou neochvejnou podporou Republikánskej strany. Time to poškodilo najmä počas vojny vo Vietname.
V roku 1964 Henry Luce odstúpil a línia časopisu sa posunula od konzervatívnej viac ku stredu. Novým editorom sa stal šéfredaktor Fortune, biznis magazínu z portfolia Time, Hedley Donovan. Škandál Watergate pomohol médiu navrátiť stratenú tvár. S prezidentom Richardom Nixonom sa redaktori nikdy nemali radi, preto kritika republikánov v tom čase prišla úplne prirodzene.
Osobnosť roka
Od roku 1927 časopis vyberá osobnosť, ktorá v danom roku najviac ovplyvnila dianie vo svete. Vznik tohto „ocenenia“ bol prozaický. Redakcia bola zahanbená, že transatlantický let Charlesa Lindbergha sa u nich nedostal na titulku. Preto Lindbergha dostali na prvú stranu aspoň ako muža roka. Hoci ide o osobnosť (do roku 1999 vyhlasoval muža roka), ktorá najviac ovplyvnila dejiny, časopis sa vyhýbal kontroverzným výberom.
Hitler, ajatolláh Chomejní či Stalin však boli známi diktátori, ktorí sa takto dostali na titulku. Osobnosťou roka (najmenej raz) bol aj takmer každý americký prezident, pocta sa nedostala iba Calvinovi Coolidgovi, Herbertovi Hooverovi a Geraldovi Fordovi.
Time dnes
Týždenník Time dnes vydáva päť základných svetových mutácií: v USA, Európe, Latinskej Amerike, Ázii a južnom Pacifiku. Celkovo sú však rôznych lokálnych vydaní až štyri stovky.
Americký náklad predstavuje štyri milióny, ďalšieho 1,5 milióna sa predá vo svete. Celkový počet čitateľov presahuje 30 miliónov. Je súčasťou najväčšej vydavateľskej skupiny v Amerike, Time Inc. Tá vydáva 25 publikácií.
