Thomas Edward Lawrence pochádzal zo starodávnej šľachtickej rodiny. Jeho rodičia však nežili práve podľa vtedajších noriem. Splodili päť synov a nikdy sa nezosobášili. Dôvod bol jednoduchý: Lawrenceov otec bol už ženatý. S bývalou guvernantkou svojich detí z legálneho manželstva žil nadivoko. Malý Lawrence nebol dobrý žiak, často sa potuloval, utekal z domu aj z internátu. Už vtedy sa ukazovalo, že nebude nijakým domasedom.
Šikovný študent
Na univerzite v Oxforde exceloval. Skončil ju s vyznamenaním a ocenením za jeho záverečnú prácu o vplyve križiakov na vojenskú architektúru. Pre „diplomovku“ veľa cestoval – prešiel na bicykli všetky významné francúzske stredoveké pevnosti a potom bol tri mesiace v Sýrii, aby tam študoval križiacke stavby. Keď ho prestalo baviť utieranie prachu na stredovekých hrncoch v Britskom múzeu, nechal sa v roku 1910 zlákať na archeologickú výpravu neďaleko Bagdadu. Neskôr sa ukázalo, že jeho znalosti tamojšieho terénu sú cennými spravodajskými informáciami.
O štyri roky sa totiž začala prvá svetová vojna a Osmanská ríša, ktorej súčasťou bol dnešný Irak, sa stala britským nepriateľom. Lawrence narukoval a podľa všetkého pracoval ako spravodajský dôstojník. Podieľal sa na takzvanej arabskej revolte, keď sa arabskí obyvatelia Osmanskej ríše huckaní Britmi postavili proti Turkom a bojovali za svoju nezávislosť. Briti však napriek arabským vojenským úspechom nesplnili svoje sľuby a bývalú Osmanskú ríšu si prakticky rozdelili s Francúzmi, čo Lawrencea veľmi sklamalo. Po vojne ešte pracoval ako konzultant na parížskej mierovej konferencii a bol tiež poradcom Winstona Churchilla v čase, keď bol ministrom pre kolónie.
Dobrodruh z Arábie
Zažíval aj veľkú popularitu vďaka článkom, ktoré o ňom písal americký novinár Lowell Thomas. Tie boli často viac fantazmagóriami mladého novinára a prispeli k vytvoreniu legendy o Lawrenceovi z Arábie, ktorú ešte úspešnejšie rozvíjal filmový priemysel. V povojnových rokoch sa Lawrence pokúsil o návrat do armády. Chcel ísť k elitným letcom, ale prijali ho až na druhý pokus. Potom ho poslali k nevýznamnej posádke kdesi do kolónií. Povrávalo sa, že preto, lebo bol politicky nespoľahlivý a možno pracoval aj pre cudzie krajiny.
Osudné motorky
V armáde odslúžil 12 rokov, počas ktorých napísal niekoľko kníh (niektoré z nich si kritika vysoko cenila) a kúpil si sedem motocyklov. Motorky miloval, v časoch, keď žil, patrili k vrcholom adrenalínových zážitkov. Rovnako ako archeológia v neznámych končinách, jazda na divokých arabských koňoch, armáda a vysoké politické hry. Po odchode do civilu si kúpil domček v Dorsete a plánoval sa preháňať na motorke po tamojších lesoch. Len pár týždňov po prepustení v snahe vyhnúť sa zrážke s dvoma chlapcami havaroval a vážne si poranil hlavu. Po šiestich dňoch, 19. mája 1935 zomrel. Práve jeho nešťastná nehoda na motocykli a následne bolestivé umieranie podnietili britských neurochirurgov, aby vymysleli niečo, čo hlavu uchráni pred smrteľnými zraneniami mozgu.
![]() |
![]() |