FOTO – ARCHÍV
osti predviedol britský premiér Winston Churchill. A preslávil ho na celom svete.
Víťazná kampaň Winstona Churchilla sa začala v období, keď to pre Veľkú Britániu na víťazstvo vôbec nevyzeralo. Hitler prežíval v roku 1941 najeuforickejšie obdobie. Fantazíroval o nadvláde Nemcov nad celou Európou. V čase, keď sa Churchill pred verejnosťou usmieval, fašisti expresne smerovali k Moskve a máločo vtedy dávalo nádej na zlepšenie na ktoromkoľvek fronte. Ak sa dá rok 1941 považovať za Hitlerov najúspešnejší, Churchillov životopisec Clive Ponting zhrnul udalosti z tohto obdobia do kapitoly nazvanej Najchmúrnejší rok.
Hrdá Británia, storočia svetová imperiálna mocnosť, bola ohrozená ako nikdy predtým. Hitlerove bombardéry od augusta 1940 ničili ostrovné mestá. Potom ako dobili Francúzsko, to mali cez kanál k bielym Doverským skalám len 25 minút.
Napriek nepriaznivej situácii Churchill 19. júla 1941 zdvihol dva prsty a ukázal tak národu, kto bude nakoniec víťazom. Tento záblesk v chmúrnej nálade, keď ľudia vyťahovali každodenne z trosiek zbombardovaných domov svojich najbližších, sa stal legendárny. Briti sa skutočne správali po celý čas II. svetovej vojny statočne. Obrázok staršieho zavalitého muža, ktorý sa trochu potmehúdsky usmieva, ale zároveň zostáva so zdvihnutým ukazovákom a prostredníkom aj dôveryhodným anglickým gentlemanom, je akousi vojnovou Monou Lisou, ktorá ľudí uhranula a čo je dôležité - uverili jej.
Premiérovo véčko vtedy nezostalo v kampani visieť osamote. Na vlnách rádia pred každou spravodajskou reláciou BBC zazneli prvé štyri noty z Beethovenovej Piatej symfónie, ktoré sa zhodovali s kódom, ktorý v morzeovke patrí práve písmenu V. Bodka, bodka, bodka, čiarka.
Churchill si veľmi dobre uvedomoval, aké dôležité je medzi ľuďmi udržiavať bojovú morálku. Podriadil tomu všetko, aj zopár demokratických zásad. V čase absolútneho bojového nasadenia akoby stratili na dôležitosti. Parlament sa vtedy napríklad schádzal len dva-trikrát týždenne a zasadania trvali krátko. Neexistovala ani žiadna oficiálna opozícia.
Čo však bolo najdôležitejšie, už od roku 1940 vláda kontrolovala oznamovacie prostriedky. V júni 1941 dokonca ministerstvo informácií prevzalo každodennú kontrolu nad BBC. Len členovia vojnového kabinetu mohli slobodne prednášať prejavy, v ktorých vysvetľovali politiku. V takejto atmosfére „vystrihol“ Churchill svoje véčko.
Britský premiér však v žiadnom prípade toto gesto nevynašiel. Kde a kedy sa véčko použilo poprvýkrát, sa vlastne ani nevie. Vie sa, že sa používalo už počas I. svetovej vojny. Existujú zástavy z tohto obdobia, na ktorých je tento znak vyšitý ako symbol ukončenia vojny. Vďaka svojej jednoduchosti a zrozumiteľnosti sa však preslávilo až počas II. svetovej vojny.
Dnes je véčko tovarom - objavuje sa na tričkách, vlajkách či popolníkoch. V šesťdesiatych rokoch prebrali tento znak kvetinové deti - mladí hippie sa tak zdravili na znak lásky a mieru. Ich sny o slobodnom živote mimo konzumu sa však postupne rozsypali rovnako ako pravda a láska, ktorú si ľudia s véčkom nad hlavou sľubovali v Československu na námestiach v roku 1989. To pravé véčko však patrí Churchillovi.
MAREK CHORVATOVIČ
