Úspešné vylodenie na plážach Normandie, vytvorenie predmostia a prielom v dátumovom rozpätí od 6. júna do 30. augusta 1944 boli vyvrcholením spolupráce západných spojencov v druhej svetovej vojne. Nacistické Nemecko sa definitívne ocitlo v strategických kliešťach na európskom subkontinente, perspektíva jeho konca sa viditeľne zhmotňovala.
Zenit aliancie
Úspech bol vskutku impozantný. Aj Stalin, k Spojencom inokedy nevrlý, si tentoraz dovolil mimoriadne nadšené slová chvály a uznania. Odviedla sa tu mimoriadne komplexná a náročná práca: v plánovaní a logistike, v načasovaní a prevedení, v neposlednom rade aj v úspešnom utajení príprav, klamných manévroch a dezinformovaní nepriateľa.
A keď spomíname majstrovský výkon spojeneckých vojsk, velenia a spravodajských služieb, nezabudnime na nenahraditeľnú spoluprácu hrdinského odboja vo francúzskom zázemí.
Stretnutie amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a britského premiéra Winstona Churchilla na spojeneckej konferencii v Casablance v januári roku 1943. (zdroj: Wikimedia.org)K tomuto momentu jednak viedla dlhá cesta, a nemalý úsek ešte bolo treba prejsť na dosiahnutie konečného víťazstva, ktoré popri nových perspektívach prinieslo aj nové problémy pre víťazov, povojnovú Európu a svet. Aj tragické dilemy, ktoré tvorili samu podstatu nasledujúcej éry studenej vojny.
Nie náhodou nazval Winston Churchill posledný diel svojich vojnových pamätíTriumf a tragédia. A nie náhodou je dodnes stratégia Spojencov v druhej svetovej vojne občasným predmetom kontroverzií. Tieto kontroverzie súvisia s politikou.
Vojnové stratégie majú svoje politické kontexty, dimenzie aj vplyvy. „Politický účel“ vojny, ktorý klasicky akcentoval Clausewitz, môže zdanlivo miznúť vo vojnovom virvare, ale skôr či neskôr vždy znova vystúpi do popredia.
Správne chápanie vzťahu vojny a politiky je zásadne dôležité na správne stanovenie aj na úspech zvolenej stratégie – už preto, aby sa beztak tragické vojnové obete neukázali zbytočnými a dosiahnutý „mier“ nebol len nestabilným prímerím a predohrou k ďalšej tragédii.
Kľukatá cesta k spoločnej stratégii
Operácia Overlord môže budiť dojem jedného majstrovského ťahu, monolitného aktu spoločnej vôle na základe jedného jasného a konzistentného plánu. Pod tým všetkým sa však skrýva oveľa „strapatejší“ príbeh plný nejednoznačností, tápania, pokusov a omylov, zvažovania cieľov a prostriedkov, sporov koncepcií aj osobných predpojatostí (nehovoriac o notorickej „vojnovej hmle“) pri hľadaní spoločnej stratégie.
