k vydržala.
Po rýchlom páde Belgicka, Holandska a Francúzska zostal v lete 1940 pre nacistické Nemecko už len jeden veľký európsky protivník. Veľkú Britániu pred nemeckou armádou chránil Lamanšský prieliv.
Po tom, čo nemecký plán vylodenia v Británii na neurčito odsunul, chcel Hitler poraziť Britov inak. Namiesto bombardovania vojenských objektov začala v septembri nemecká Luftwaffe útočiť na britské mestá. Obrázky zničeného Londýna a smrť civilistov mali demoralizovať Britov.
Najhoršie Vianoce
Nemecké nálety na Londýn prichádzali takmer každý deň. Zhruba 170tisíc ľudí žilo v podzemí metra. Vianoce v roku 1940 boli pre mnohých obyvateľov najhoršími v živote.
„Matka povedala, že darčeky tento rok nebudú. Santa Claus vraj nemôže prísť zo severného pólu, lebo by ho mohli zostreliť nemecké lietadlá,“ spomína pre BBC jeden z pamätníkov.
To najhoršie mal Londýn zažiť niekoľko dní po Vianociach. Po dvojdňovej prestávke sa nemecké lietadlá vrátili na londýnske nebo s ohromujúcou silou 29. decembra. Prvé lietadlo priletelo o štvrť na sedem večer.
Celkovo v tú noc spadlo na britskú metropolu 100tisíc bômb. V meste vzniklo 1500 požiarov. Žiaru nad mestom mohli Nemci pozorovať aj z francúzskeho územia vzdialeného 160 kilometrov od Londýna.
„Všetci ste už predtým videli veľké požiare, no pochybujem, že by ste kedykoľvek predtým videli celý horizont mesta v plameňoch,“ spomínal podľa stránky EyeWitnesstoHistory jeden z najznámejších britských novinárov počas vojny Ernie Pyle.
Horší ako Veľký požiar
Pred vyše tristo rokmi, v roku 1666, vypukol v Londýne známy Veľký požiar, ktorý spustošil obrovskú časť mesta - popolom ľahlo 13tisíc domov a takmer 90 kostolov. Požiar v decembri 1940, spôsobený nemeckými bombami, bol však ešte väčší.
Americký reportér podľa Sunday Mirror napísal domov: „Začal sa druhý Veľký požiar v Londýne.“ Tak sa udalostiam z toho dňa začalo hovoriť.
Aj keď v tú noc zahynulo 3600 ľudí, mnohé budovy sa podarilo zachrániť vďaka hrdinstvu požiarnikov a dobrovoľníkov, ktorí hasili požiare. Štrnásti z nich pri záchrane zahynuli.
Winston Churchill, vtedajší premiér Británie, nariadil, aby za každú cenu pred plameňmi ochránili Katedrálu svätého Pavla. Vedel, že pád tohto symbolu Londýna by mohol demoralizovať Britov.
Vďaka odvahe hasičov sa katedrálu, na rozdiel od roku 1666, podarilo zachrániť. Vzhľadom na skazu všade naokolo to mnohí označovali až za zázrak.
Najslávnejšia fotografia
Fotograf Herbert Mason stál v ten večer na streche jednej z budov na Fleet street.
„Cez dym ste mohli vidieť silnejúce požiare. Umelý vietor rozohnal mraky, budovy v popredí spadli. A zrazu sa tam objavila, v celej svojej majestátnosti, Katedrála svätého Pavla,“ spomínal podľa Sunday Mirror Mason na to, ako sa mu podarilo urobiť jednu z najslávnejších fotografií druhej svetovej vojny.
Jeho snímka nezničenej katedrály obklopenej dymom vyšla 31. decembra na titulnej strane denníka Daily Mail. Stala sa symbolom britského odporu.
Vláda ju propagandisticky využívala, aby držala morálku ľudí vysoko. Briti nakoniec systematické bombardovanie vydržali do mája nasledujúceho roku.
