Ako posledný mužský potomok rodovej štafety zomrel 20. októbra 1740, pred 270 rokmi.
Karol bol druhým synom takmer cisára Leopolda I. Úloha jeho následníka pripadala o sedem rokov staršiemu bratovi Jozefovi, ktorý v čase nástupu osvietenstva predstavoval veľký prísľub.
Váhavý, odmeraný a konzervatívny Karol zas zosobňoval návrat starých časov a snáď aj preto ostal naveky v jeho tieni. Ako produkt jezuitskej výchovy síce nadobudol solídne vzdelanie, no pri presadzovaní ríšskych cieľov mu chýbalo potrebné čaro. Musel sa spoľahnúť na vytrvalosť.
Vojna o dedičstvo
Karol sa nikdy nenaučil slovanský jazyk, dôkladne si však osvojil zásady španielskej etikety. Už ako osemnásťročný dostal možnosť využiť svoje vedomosti priamo na Pyrenejskom polostrove.
V Madride totiž skonal kráľ Karol II., zhodou okolností posledný predstaviteľ španielskej vetvy Habsburgovcov. Vo Viedni sa však priveľmi nesmútilo. Cisár Leopold chcel uchmatnúť španielsku korunu práve pre dorastajúceho Karola.
V hre totiž nebol len polostrov, ale aj bohaté územia v Taliansku a zámorí. Španielsky kráľ však ešte pred smrťou zhatil ich vyhliadky, pretože bohatú ríšu odkázal Filipovi - vojvodovi z Anjou. Leopold to však odmietol rešpektovať a vystrojil silné vojsko.
V januári 1704 sa dal Karol, pod záštitou silnej armády platenej najmä Angličanmi, vyhlásiť za španielskeho kráľa. V skutočnosti však bol iba protikráľom legitímneho nástupcu Filipa. V apríli 1711 sa však po dvoch týždňoch dostala Karolovi do rúk správa o úmrtí brata. Vykoľajený nasledoval matkine prosby a bol nútený opustiť milované Španielsko.
Trón pre ženu
Vo Viedni sa ako nový cisár oprel o rozbujnený aparát, čím si zahatal cestu k osvietenským reformám.
Ešte ako bezdetný sa rozhodol deklarovať dokument nazvaný Pragmatická sankcia. Tento štatút vyhlásený na jar 1713 upravoval nedeliteľnosť vlády a súčasne upravoval nástupníctvo na trón. Cisár si vybojoval, že v prípade, ak sa nepošťastí mužský následník, tieto práva zdedí ženské potomstvo.
Neustále pokúšajúci sa Karol tak vstúpil do dejín ako panovník, ktorý chcel syna, no na svet priviedol len tri dcéry. Najstaršia z nich bola Mária Terézia.
