Saturnov mesiac Titan patrí k najpozoruhodnejším telesám slnečnej sústavy. Holandský fyzik a astronóm Christiaan Huygens ho objavil pred 345 rokmi, 25. marca 1665.
BRATISLAVA. Titan sa rozmermi približuje Marsu. Je najväčším mesiacom planéty Saturn a jediným v slnečnej sústave, ktorý má hustú atmosféru.
Ukrýva pod ňou veľmi exotický svet, kde do metánových riek a jazier padá metánový dážď.
Značné zásoby uhľovodíkov robia dnes z Titanu objekt, ktorému venujú veľkú pozornosť hľadači mimozemského života.
Záujem exobiológov ešte zvýšila štúdia kanadských vedcov, ktorí vyrátali, že na Titan sa mohli dostať úlomky hornín zo Zeme. Vymrštiť ich tam mal dopad asteroidu pred 65 miliónmi rokov, ktorý zrejme vyhubil dinosaury.
Luna Saturni
V januári 2005 na povrch Titanu dosadla európska sonda Huygens. Práve vďaka nej (a vďaka sonde NASA Cassini, krúžiacej doteraz na obežnej dráhe Saturnu) majú vedci z tohto exotického a chladného mesiaca množstvo zaujímavých údajov.
Európsku sondu symbolicky pomenovali po holandskom astronómovi Christiaanovi Huygensovi.
Tento všestranný Holanďan uvidel Titan ako prvý, keď skúmal záhadné Saturnove prstence. Použil pri tom ďalekohľad, ktorý navrhol a skonštruoval so svojím starším bratom Constantijnom.
Nový vesmírny objekt vtedy nazval jednoducho Luna Saturni, čiže Saturnov mesiac. Správne odhadol aj čas obehu mesiaca okolo planéty na 16 dní a 4 hodiny, čo sa zhoduje s modernými údajmi.
Všestranný vedec
Huygensa si dejiny vedy zapamätali, najmä pre jeho vynikajúce astronomické výkony.
Objav Titanu a opis správneho tvaru Saturnových prstencov počas svojho života doplnil pozorovaním polárnych čiapočiek Marsu alebo jeho veľkej tmavej oblasti na rovníku, dnes nazvanej Syrtis Major. Opísal Veľkú hmlovinu v Orione a našiel v nej štyri jasné hviezdy.
Dobre sa orientoval v optike, čo mu umožnilo konštruovať čoraz väčšie teleskopy alebo objaviť metódu mikroskopického pozorovania na tmavom pozadí.
Bol prvým vedcom, ktorý spochybnil myšlienku, že svetlo tvoria častice, ako to tvrdil tvorca klasických fyzikálnych zákonov Isaac Newton.
V roku 1678 Huygens presvedčivo opísal vlnové vlastnosti svetla, čím prispel k modernému pochopeniu jeho podstaty. Sformuloval pri tom Huygensov princíp, ktorý platí pre všetky druhy šírenia vĺn.
Vynašiel kyvadlové hodiny, zaviedol niekoľko nových fyzikálnych pojmov (napríklad moment zotrvačnosti); inšpirovaný Brunom uvažoval o možnosti mimozemského života.
Okrem sondy po ňom pomenovali kráter na Marse, horu na Mesiaci, asteroid a softvérový program na spracovanie mikroskopického obrazu.
