FOTO - ARCHÍV
Pre geniálne objavy je typické, že keď ich už niekto urobí, zdajú sa jednoduché a samozrejmé – takmer sa čudujeme, že sme zrejmú súvislosť neodhalili sami. Dnes je samozrejmé, že planétu Jupiter aj jablko spútava gravitácia, že dúha je rozlomené svetlo a mesiac hýbe vodami prílivu. Málokto to čo len tušil predtým, než sa narodil britský vedec, veľký špekulant a génius Isaac Newton, ktorý prevrátil naruby vedecké myslenie a položil základy éry racionality. Veľká Británia ho vyhlásila za jedného z najväčších mužov svojej histórie – zo známok vydaných pri príležitosti príchodu nového tisícročia svieti práve jeho tvár. Narodil sa pred 360 rokmi.
Malý Isaac sa narodil uprostred anglickej občianskej vojny, tri mesiace po otcovej smrti a taký podvyživený, že nikto neočakával, že prežije čo len týždeň.
Bol chudorľavým, predčasne vyspelým dieťaťom a v škole sa kamarátil s dievčatami. Bledý odľud zabával spolužiakov svojimi mechanickými výmyslami: mlyn poháňaný zajatou myšou, vozík na ručnú páku, v ktorom jazdil po školskom dvore.
O tom, že by mal ísť študovať, musel miestny učiteľ jeho mamu dlho presviedčať – napriek jeho telesnej konštrukcii z neho chcela mať farmára. Naveľa povolila – a Newton v roku 1661 absolvoval slávnu Trinity College v Cambridge. Nadšený filozofiou racionálneho Descarta, pustil sa do štúdia mechanickej filozofie.
Nikdy by nemohol zostať vo vedeckom prostredí a rozvíjať svoje optické, mechanické a astronomické teórie, keby mu škola neudelila štipendium, z ktorého roky žil. Jeho mama mu totiž oznámila, že na také zbytočnosti, ako je veda, už neutratí ani penny.
Písal sa rok 1665, v celom Anglicku zúril mor. Newton sa utiahol na vidiek, užíval si štipendia a špekuloval o prírodných silách. V oblasti matematiky sa začal venovať skúmaniu uhlov kriviek.
Vzápätí upútala jeho nepokojnú myseľ jedna Galileova štúdia. Pojednávala o tom, prečo veci padajú na zem. Newton sa už dopočul o Johannesovi Keplerovi a jeho prácach o planétach obiehajúcich okolo Slnka. Tieto dve myšlienky sa mu v hlave spájali. Čo ak sila, ktorá drží Mesiac blízko Zeme a sila spojená s hmotnosťou na zemskom povrchu je tá istá? Prečo predmety pod vplyvom rotácie jednoducho neodskakujú zo zemského povrchu? Objav gravitácie bol na svete. Vedec sa ho však odvážil zverejniť až v zrelom veku, v roku 1686.
Obrázok vedca sediaceho pod stromom a náhle osvieteného, keď mu na hlavu spadne jablko, sa dostal do detských učebníc na celom svete. Išlo o ľudový mýtus – Newtonov objav bol v skutočnosti výsledkom dlhých hodín práce a úvah.
Nepokojnú Newtonovu dušu ale jeden geniálny objav neuspokojil. Opustil tiaž a vrhol sa na farby. Špekuloval, lámal si hlavu – a ako prvý človek porozumel dúhe. V snahe rozlúštiť podstatu svetla čumel celé hodiny jedným okom do slnka, až kým sa mu pred očami neobjavili dúhové fliačky. Jeho nový objav vyslal vedecký aj filozofický odkaz – svet, žijúci v predstavách bielej a čiernej, neba a pekla, sa dozvedel, že biele svetlo je po rozlomení vlastne škála farieb dúhy.
S prvými úspechmi prišla rivalita. Jeho najhorúcejšími súpermi boli experimentálny vedec Robert Hooke a celá batéria etablovaných staršinov z Kráľovskej akadémie.
Objavy mu síce vo veku 27 rokov priniesli profesúru v Cambridge, ale na okamžitú svetovú slávu nestačili. Na to, aby sa o mladom Britovi začalo rozprávať v akadémiách v Paríži, Ríme či vo Viedni, musel vymyslieť odrazový teleskop.
V roku 1686 zažil Newton svoj triumf. V najrozsiahlejšej štúdii Matematické princípy prírodnej filozofie zverejňuje svoje objavy prírodných zákonitostí, zákony pohybu a všeobecný zákon gravitácie. Úspech bol však opäť podmienený kusom šťastia: dobre situovaný astronóm Edmund Halley, ktorý sa dozvedel o Newtonových úvahách a stal sa jeho fanúšikom, zaplatil tlačiarňam za celý náklad prvého vydania prevratného traktátu.
Až medzinárodná sláva, ktorá sa s traktátom objavila, definitívne presvedčila Newtona, aby sa odklonil od alchýmie a teológie – oblastí, nad ktorými dovtedy trávil dlhé hodiny, a celkom sa vnoril do vôd racionálnej exaktnej vedy. Prestal byť problémovým a v roku 1703 už stál na čele Kráľovskej spoločnosti ako jej prezident.
