Pred Palácom Iolani hrá havajská kráľovská kapela hymnu teritória Hawaii Ponoi (Vlastní skutoční synovia Havaja). Naposledy. V metropole súostrovia zakrátko zavejú hviezdy a pruhy, Spojené štáty oficiálne počas slávnostnej ceremónie anektujú Havaj. Stalo sa tak 12. augusta 1898.
K prvému kontaktu Havajčanov s Európanmi prišlo v osemnástom storočí. Na Havaj sa v roku 1778 doplavil známy britský moreplavec James Cook. Pre Európu novoobjavené územie nazval Sandwichovými ostrovmi – na znak úcty k Johnovi Montagovi (grófovi zo Sandvicha).
Samotné ostrovy sa dlho nevedeli zjednotiť pod spoločnú zástavu, najmä koncom 18. storočia pokračovali medzi miestnymi kapitánmi mocenské boje. Až začiatkom 19. storočia sa novému kráľovi Kamehamehovi Veľkému podarilo ostrovy zjednotiť. Havajská monarchia potom trvala do roku 1893.
V roku 1887 začali miestni európski a americkí obchodníci na čele s Walterom Gibsonom získavať čoraz viac nielen ekonomickej, ale aj politickej moci. Prinútili kráľa Kalakauu (prezývaného veselý kráľ pre zhýralý prístup k životu), aby podpísal tzv. bajonetovú ústavu, ktorá ho de facto zbavila všetkých právomocí. V prípade, že by tak neurobil, európsko-americkí miestni spojenci hrozili násilím.
Proces anektovania
Posledná panovníčka ostrovov, kráľovná Liliuokalani, sa pokúsila túto stratenú moc získať späť. Bezúspešne. Vlastne to znamenalo úplné zvrhnutie monarchie, krok z roku 1893, ktorý niektorí právni experti a historici aj dnes považujú za ilegálny. Mimochodom, o sto rokov neskôr americký Kongres prijal rezolúciu (podpísal ju prezident Bill Clinton), v ktorej sa Amerika ospravedlnila za svoju rolu pri zvrhnutí havajskej monarchie.
Od januára 1893 počas roka a pol tak na Havaji vládol dočasný Výbor pre bezpečnosť. Následne bola vyhlásená republika a Havaj sa čoraz rýchlejšie začal blížiť k americkému anektovaniu.
V roku 1897 sa uskutočnili pre Havaj kľúčové prezidentské voľby v USA. V kampani totiž zohrávalo tichomorské územie dôležitú úlohu. „Havajské ostrovy musia kontrolovať Spojené štáty, žiadna zahraničná veľmoc tam nesmie zasahovať,“ vyhlasoval republikánsky kandidát William McKinley, ktorý sa nakoniec stal prezidentom.
Jedným z jeho prvých politických krokov bolo podpísanie zmluvy o anektovaní Havaja v júni 1897. A hoci vtedy už lojálne politické elity na ostrove sa s ratifikovaním ponáhľali, zmluva krachla v Senáte, kde nezískala potrebnú dvojtretinovú podporu. Rokovania prebiehali za zatvorenými dverami, s vylúčením verejnosti aj tlače.
Strategické územie
Biely dom však prišiel s alternatívnym riešením: spoločná rezolúcia Kongresu, ktorá si vyžadovala iba jednoduchú väčšinu. V apríli 1898 vypukol konflikt medzi USA a Španielskom o niekoľko zámorských teritórií európskej mocnosti (Kubu, Filipíny, Portoriko či Guam). Práve vtedy sa opäť vrátila do hry otázka Havaja a jeho strategického vojenského významu pre námorníctvo. Kongres neváhal, v júni schválila rezolúciu o pripojení Havaja. Snemovňa reprezentantov, v júli Senát a prezident ju okamžite podpísal.
Obama, prvý z Havaja?
O dva roky neskôr priznali Američania územiu samosprávu. Trvalo však až do roku 1959, kým sa Havajčania stali plnoprávnymi americkými občanmi. Po úspešnej ratifikácii v Kongrese a referende na ostrovoch sa v auguste 1959 stali Havajské ostrovy 50. americkým štátom (zatiaľ posledným).
V ten istý mesiac o dva roky neskôr sa v Honolulu narodil Barack Obama, ktorý je tohtoročným kandidátom Demokratickej strany na kreslo prezidenta Spojených štátov. Ak by vo voľbách porazil republikána Johna McCaina, nebol by iba prvým černošským prezidentom, ale aj prvým prezidentom z Havaja.
 |
 |
