Ukrajinská verejná mienka dnes jednoznačne negatívne hodnotí nastolenie boľševického režimu a vytvorenie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Nemožno poprieť, že išlo o rozhodujúci historický zlom, ktorý viedol k systematickému potláčaniu práva Ukrajincov na sebaurčenie.
Napriek tomu však komunistické myšlienky nepriniesla na Ukrajinu výlučne ruská Červená armáda. Idey ukrajinského komunistického štátu sa rozvíjali aj v kruhoch ukrajinských radikálnych ľavicovo orientovaných elít, ktoré sa vymedzovali voči ruskému boľševizmu.
Na prelome 19. a 20. storočia boli socialistické názory medzi ukrajinskými politikmi bežné. Popularita socializmu vychádzala predovšetkým z chudoby ukrajinského obyvateľstva.
Obyvateľstvo hovoriace po ukrajinsky bolo prevažne spájané s vidieckym agrárnym prostredím, čo spôsobilo, že národ nadobudol v očiach väčšiny ukrajinskej inteligencie aj sociálny význam. Tento fakt viedol k rozvoju socialistických koncepcií, ktoré mali zároveň aj národnostný charakter.
Po Februárovej revolúcii (8. – 12. marca 1917) sa v dejinách Ukrajiny začalo obdobie známe ako Ukrajinská národná revolúcia (1917 – 1921). Toto obdobie patrí medzi najdynamickejšie v histórii Ukrajiny. Tzv. Dneperská Ukrajina, teda územie, ktoré bolo súčasťou Ruskej ríše, počas tohto obdobia zažilo rôzne politické režimy, ktoré odrážali pokusy o budovanie štátnosti: od Ukrajinskej ľudovej republiky (ďalej UĽR) cez vládu hajtmana Pavla Skoropadského až po nastolenie Direktória.
Okrem toho sa na území krajiny rozvíjali rôzne ideologické hnutia, ktoré sa usilovali o získanie vplyvu a prevzatie moci v krajine. V tomto období vzniklo významne ideologické hnutie, ktoré malo veľký vplyv na národné dejiny, rozvoj ukrajinskej kultúry a formovanie národného povedomia Ukrajincov. Týmto hnutím bol ukrajinský národný komunizmus.
Revolučné udalosti roku 1917 poslúžili ako významný katalyzátor premeny ideológie ukrajinského socializmu na ukrajinský komunizmus. Po páde cárskej vlády a vytvorení Ukrajinskej centrálnej rady ukrajinskí boľševici vyzývali na vytvorenie ukrajinskej komunistickej strany.
Po Októbrovej revolúcii (7. novembra 1917) a počas sovietskej okupácie Ukrajiny sa rozvíjal ukrajinský národný komunizmus. Počas tohto obdobia fakticky prebiehal konflikt medzi ruskými a ukrajinskými revolucionármi, ktorí sa snažili presadzovať vlastnú víziu národnej politiky.
Prvá okupácia Ukrajiny ruskou Červenou armádou
Po boľševickej revolúcii Ukrajinská ľudová republika vyhlásila autonómiu v rámci Ruskej republiky. Boľševici na toto vyhlásenie reagovali ultimátom, v ktorom požadovali, aby UĽR prestala odzbrojovať boľševické vojenské oddiely na svojom území.
Súčasne začali od decembra 1917 sústreďovať Červenú armádu pri severovýchodných hraniciach Ukrajiny. Vedenie UĽR odmietlo všetky ultimátne požiadavky, a tak boľševické jednotky 21. decembra 1917 začali útok na Ukrajinu. Tento útok viedli Vladimír Antonov-Ovsejenko a eser Michail Muravjov.
Po obsadení Charkova boľševici zorganizovali v meste Všeukrajinský zjazd rád, na ktorom vyhlásili vznik Ukrajinskej ľudovej republiky sovietov (ďalej Sovietska UĽR), federatívne spojenej so Sovietskym Ruskom.
Plagát Ukrajinskej ľudovej republiky, ktorý vznikol krátko po jej vyhlásení v decembri roku 1917. (zdroj: Wikimedia.org)Po obsadení Charkova boľševici pokračovali vo svojom postupe a obsadili hlavné mesto UĽR Kyjev. Boľševici potrebovali Ukrajinu najmä na získavanie potravinových zdrojov na zásobovanie svojej armády, a preto už počas okupácie začali s rekvirovaním potravín. Takmer všetko, čo malo vojenské využitie, sa vyvážalo do Ruska.
Po podpísaní Brestlitovského mieru armáda UĽR spolu s nemeckými a rakúsko-uhorskými jednotkami si naspäť vydobyla Kyjev. Vedenie Sovietskej UĽR bolo následne presunuté z Kyjeva do Poltavy a neskôr do Jekaterinoslavu (dnešné Dnipro).
