Keby niekto deň pred komunistickým pučom tvrdil, že boľševici čoskoro ovládnu Petrohrad aj Moskvu, a za pár rokov aj šestinu zemegule, asi by boli na smiech. Vodca boľševikov Vladimír Iľjič Lenin však nakoniec svoj sen o moci dotiahol do víťazného konca 7. novembra 1917.
Sami boľševici s hrdosťou tvrdili, že v Petrohrade je ich do dvetisíc a v Moskve len 600. Po celom Rusku potom malo behať asi dvadsať tisíc „červených“. S touto členskou základňou by si na štátny prevrat v takej obrovskej krajine trúfol len málokto.
No Lenin sa na prevrat starostlivo pripravoval. A situácia mu hrala do karát – všetci boli unavení zdĺhavou 1. svetovou vojnou, ruskí roľníci bažili po pôde, dočasná vláda zložená z predstaviteľov rôznych politických síl de facto nevládla, v krajine panoval chaos a násilie. Boľševici sa ukazovali vlastne ako najorganizovanejšia a najdisciplinovanejšia sila v krajine.
Nemecké marky namiesto svätej idey
Navyše Lenin nešiel do akcie len s nejakými ideálmi. Bol vyzbrojený slušnými peniazmi. Nemci ho vtedy podporili z čisto zištných dôvodov: aby rozložili znepriatelené Rusko zvnútra. Dali mu podľa pomerne vierohodných zdrojov neuveriteľných 50 miliónov zlatých mariek. To sa organizuje revolúcia, keď je človek milionárom.
Čoskoro sa ukázalo, že Nemci stavili na správneho koňa. Len sa tak trochu vymkol ich kontrole. Vďaka zlatým markám majú v lete 1917, pár týždňov pred revolúciou, boľševici po celom Rusku 41 denníkov, stovky agitátorov, vynikajúce propagačné materiály a slušné zázemie v podobe kancelárií, písacích strojov a iných vymožeností techniky. Predstava, že boľševici boli otrhané, hladujúce chudinky, čo roznášajú noviny v mene svätej komunistickej idey, je mylná. Za roznášku bol celkom slušný plat.
Takmer bez Lenina
Lenin sa týchto príprav musel zúčastniť len na diaľku, lebo ušiel do Fínska. V Rusku bol totiž v júli 1917 obžalovaný z pokusu o zvrhnutie dočasnej vlády premiéra a ministra vojny a spravodlivosti Kerenského.
Hlásnou trúbou boľševikov sa stal potom inteligentnejší a šikovnejší Lev Trockij. To on vymýšľal heslá, ako „Vojaci, choďte domov, čaká vás pôda a žena“, a podobne. V tom čase bol Trockij nepochybne v Rusku oveľa populárnejší, než utečenecký Lenin, ktorý sa v prestrojení vrátil zo zahraničia na poslednú chvíľu. Skoro tú revolúciu dokončili bez neho.
O VOSR sa vždy trochu vtipkovalo, že je vlastne októbrová, ale uskutočnila sa v novembri. Čo je dôsledok vtedy v Rusku platného juliánskeho kalendára, podľa ktorého bol osudový deň 25. október 1917. Dnes teda 7. november. Skrátka, v tento deň už ráno je Petrohrad de facto v rukách ozbrojených oddielov boľševikov. Kerenskij sleduje všetko zo Zimného paláca, ktorý mu ešte posledné minúty hovorí pane. Premiér však už vie, ako to celé dopadne. Pre neho šťastne. A nielen pre neho.
Komisár v parochni
Nasledujúci deň, 8. novembra Lenin v novinách vyhlasuje: „Dočasná vláda je zosadená, moc prešla do rúk vojenského revolučného výboru...“ A hneď sľubuje koniec vojny a odobranie pôdy veľkostatkárom. V novinách je teda Vladimír Iľjič vidieť, na zhromaždeniach ho ale nikto nezočil.
Pohyboval sa totiž po všetky inkriminované dni po Petrohrade v parochni, lebo nad ním stále visel zatykač a Lenin chcel mať istotu, že súdy a polícia sú celkom v jeho rukách. 9. novembra parochňu skladá, a to je znamenie, že je vyhrané. Na zjazde sovietov vyhlasuje dekrét o pôde a o mieri, nakoniec aj dekrét o prevzatí moci vládou ľudových komisárov na čele s komisárom V. I. Leninom.
Mimochodom, väčšina obyvateľov vtedajšieho Ruska vôbec netušila, že niekto niekde niečo uchvátil. Aj keby to tušili, zrejme by im to bolo dosť jedno. Pretože nevedeli, čo im to prinesie.
Obľúbený sviatok
VOSR je hneď po Novom roku najobľúbenejší sviatok Rusov. Aj my sme lampiónový sprievod milovali vďaka lampiónom v tvare Aurory, ktorá dala podľa legendy signálny výstrel na začatie útoku na sídlo Kerenského vlády, Zimný palác. Vedľa krížnika bola obľúbená aj svetielkujúca hlava Lenina, ktorému z očí sršali plamienky a namiesto jazyka mal knôt sviečky, neskôr baterku a žiarovky.
Tento hlavný aktér štátneho prevratu či komunistického puču leží stále na Červenom námestí, mumifikovaný a vystavený v mauzóleu. Prečo nie. Veď 31 percent Rusov si myslí, že VOSR dala podnet na obrovský ekonomický aj politický progres Ruska. 24 percent Rusov dokonca s hrdosťou tvrdí, že októbrová revolúcia bola „začatím novej éry v histórii ruského národa“. Katastrofou nazvalo túto udalosť len deväť percent ruských občanov.
