Veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku Nigel Baker nie je len diplomat, ale aj absolvent histórie na univerzite v Cambridgei. Dlhodobo sa zaujíma o život a politické pôsobenie Winstona Churchilla. A keďže čoskoro uplynie 150 rokov od narodenia tohto britského štátnika, je to príležitosť pozrieť sa bližšie na to, kto bol Winston Churchill a ako ho vnímajú súčasní Briti.
Koncom novembra si pripomíname 150 rokov od narodenia Winstona Churchilla a v januári 60 rokov od jeho úmrtia. Prečo je tento štátnik stále relevantný aj v 21. storočí? Prečo by sme sa mali oňho zaujímať?
Túto otázku by sme si mohli položiť takmer pri každej historickej osobnosti. Podľa mňa v Churchillovom prípade je to preto, lebo svojím spôsobom je dnes rovnako relevantný ako v roku 1940.
Obzvlášť keď prvýkrát od druhej svetovej vojny čelíme veľkej hrozbe pre bezpečnosť Európy a zdravie našich demokracií zo strany štátu. Samozrejme, mali sme studenú vojnu, ale teraz máme, tak ako v roku 1939, autoritárskeho agresora – pochopiteľne, hovorím o Rusku, ktorého zámerom nie je len poraziť iný európsky štát, ale vymazať ho z mapy. Preto má Ukrajina našu neochvejnú podporu.
Príklad Churchilla a jeho reakcie na veľmi podobnú hrozbu v roku 1938 je veľmi relevantný.
Nedávno bolo výročie Mníchovskej dohody a Spojené kráľovstvo je stále občas kritizované, a celkom oprávnene, za svoju úlohu v Mníchove, ale medzi kritikov patril aj Churchill. Vyhlásil, že ustupovanie agresorovi je zradou demokracie ako takej, nielen demokratického štátu, akým bolo Československo. Dodal, že appeasement agresora nezastaví. A mal úplnú pravdu.
Britský premiér Neville Chamberlain po svojom návrate z mníchovskej konferencie 30. septembra 1938 pred britskými novinármi a verejnosťou naivne máva dokumentom, na ktorom je Hitlerov podpis. Ako sa čoskoro ukázalo, Mníchovská dohoda Hitlerovu agresiu nezastavila. (zdroj: wikimedia.org)Istým spôsobom sme takýto prístup videli v roku 2022 a vidíme ho stále. Mnoho ľudí by stále ustupovalo agresorovi, uzatváralo by s ním dohody.
Agresívne štáty, ktoré sú ochotné ísť do vojny, slabosť neodradí. Tomu, aby dosiahli svoje nelegálne ciele, zabránime len silou. Churchillova pripravenosť brániť demokraciu a kritizovať tých, čo sú pripravení kšeftovať s agresorom, je rovnako relevantná dnes ako vtedy.
Demokraciu nemôžeme považovať za samozrejmosť a každá generácia o ňu musí bojovať. Dokonca aj v najtemnejších chvíľach, keď britské impérium bojovalo osamotene, keď Sovietsky zväz bol spojencom Nemecka a Francúzsko bolo porazené, Churchill vždy hovoril: „Budeme pokračovať v boji, nech to trvá akokoľvek dlho, a zvíťazíme, pretože ako demokracia sme silnejší.“ Toto je večný odkaz, ktorý je obzvlášť dnes mimoriadne platný.
Churchill a bitka o Gallipoli Čítajte Vzýva sa tento Churchillov bojovný duch a jeho predvídavosť v dnešnej britskej politike?
Politici často odkazujú na Churchilla, niekedy oprávnene, inokedy, aby to poslúžilo ich politickým cieľom.
Churchill mal veľmi dlhú kariéru, vo vrcholnej politike bol viac ako pol storočia. Vyjadril mnohé názory a môžete ho použiť na podporu takmer akéhokoľvek politického postoja, ale najsprávnejšie a najefektívnejšie je citovaný, keď demokracie čelia autoritárskej hrozbe.
Samozrejme, občas sa politici chcú len zaštítiť Churchillovou slávou, lebo vedia, že to bolo silné posolstvo, ktoré zmenilo verejnú mienku. Verejnosť sa v roku 1938 bála vojny.
Nikto nechce vojnu, ale Churchill ľuďom hovoril: „Ak si chcete zachovať svoj spôsob života, musíte bojovať. Inak sa staneme vazalom diktátorského režimu.“ Voľba teda nie je medzi tým, či chceme mier, alebo vojnu. To je falošná dilema, ktorú politici predkladajú.
Zaujímavé je, že na Churchilla sa odvoláva ľavica aj pravica. Churchill sa síce v kariére pohyboval naprieč politickým spektrom, ale vnímaný je ako konzervatívny politik. Tento pocit, že autoritárom treba vzdorovať, je však často silnejší na ľavej strane spektra.
Fotografický portrét premiéra Winstona Churchilla z roku 1941 (zdroj: wikimedia.org)Štruktúra britskej spoločnosti sa od Churchillových čias veľmi zmenila. Ako ho dnes vníma tamojšia verejnosť?
Churchill je istým spôsobom exotická postava. Narodil sa v paláci, bol vnukom vojvodu z Marlborough, čiže bol aristokrat, narodil sa za éry kráľovnej Viktórie na vrchole britského impéria a vtedy vládla úplne iná mentalita ako dnes po 150 rokoch.
Podľa mňa historické postavy musíme vnímať cez ich úspechy aj zlyhania, ale aj názory v kontexte doby, keď žili.
Názory sa menia, takže od toho, čo on považoval za úplne samozrejmé – pokračovanie britského impéria, aspoň keď bol mladý, lebo neskôr v kariére dozeral na vyhlásenie nezávislosti mnohých štátov, ústredná úloha Európy, Ameriky a britského impéria v globálnych záležitostiach či presvedčenie o vodcovskej úlohe politikov –, sme sa v niektorých prípadoch už posunuli ďalej.
