Mnohí z nás poznajú kriminálku Bony a klid, inšpirovanú fenoménom veksláctva počas posledných rokov komunizmu. Spomenieme si aj na komédiu Dědictví aneb..., v ktorej ústrednú postavu zbohatlíka z raných 90. rokov hrá Bolek Polívka. Ak prvý film v istom zmysle kritizuje, druhý paroduje konkrétnu sociálnu realitu.
Ako však tvrdí historička Veronika Pehe, paródia je jedným z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. A práve na tento prístup sme si tak trochu zvykli aj my. Čo však naozaj vieme o fenoméne podnikania na konci socializmu a v prvých demokratických rokoch? Ako nástup dravého kapitalizmu formoval životy bežných ľudí? Veronika Pehe z Ústavu súdobých dejín Akadémie vied ČR sa vo svojom výskume zamerala práve na drobných podnikateľov, živnostníkov či jednoducho ľudí, ktorí sa rozhodli skúsiť svoje šťastie.
Ochranár Huba: Vodné dielo Gabčíkovo je zhmotnením násilia proti prírode Čítajte Ak hovoríme o drobných podnikateľoch z prelomu 80. a 90. rokov, automaticky si spomenieme na ich bizarné stvárnenie v českej či slovenskej kinematografii. Aký bol však ich reálny obraz?
Keď sa povie podnikateľ z deväťdesiatych rokov, skutočne si predstavíme bizarnú postavu, ktorá sa pohybuje niekde na hranici zákona, a vlastne i na hranici dobrého vkusu. Ide, samozrejme, o stereotyp, ktorý v nás vyvoláva presvedčenie o previazanosti podnikania so sférou organizovaného zločinu.
To je však len určitý a do značnej miery deformovaný obraz, resp. úzky výsek z podnikateľského prostredia, pričom sa ním často zastiera skutočná prax drobných podnikateľov.
V tomto kontexte hovoríme, samozrejme, o širšom fenoméne ekonomickej transformácie. Vy sa však vo svojom výskume venujete jej analýze v rovine kultúrnych a sociálnych dejín. Prečo ste si zvolili tento prístup?
Musíme si uvedomiť, že procesy a zmeny, ktoré sa odohrávali v československej spoločnosti, ale i v politike a ekonomike od konca 80. rokov a nabrali nebývalú intenzitu v 90. rokoch, dodnes spoluurčujú nielen podobu nášho politického a ekonomického usporiadania, ale aj našu sociálnu realitu a kultúrne hodnoty. Je preto dôležité tomuto obdobiu porozumieť.
(zdroj: Foto - Profimedia)Ekonomickej transformácii sa ako dôležitej téme venovali sociálne vedy už v 90. rokoch, ale s historizáciou tohto fenoménu prichádza aj úplne nová perspektíva. Na transformáciu sa dnes už nemusíme dívať skrz nejaké normatívne ciele, ako to robila vtedajšia sociálno-vedná expertíza, t. j. z pohľadu nejakého želaného výsledku.
Historický prístup naopak odhaľuje a skúma tento fenomén z pohľadu otvorených možností, predstáv, nádejí, pokusov a omylov, ktoré sa pred vtedajšími ľuďmi náhle otvárali.
Veď kto ešte začiatkom roku 1989 očakával pád Berlínskeho múru a neskôr šokový nástup kapitalizmu? A keď už tieto zmeny prišli, čo si ľudia od nich sľubovali a aké možnosti sa pred nimi otvárali? To sú otázky, ktoré si musia aj historici a historičky klásť, aby uvedené obdobie lepšie pochopili.
Čo teda znamenalo podnikať v období na konci 80. rokov v Československu?
