Júnové vydanie Historickej revue vás zavedie do 11. storočia, do čias, keď sa v Karpatskej kotline formovalo Uhorské kráľovstvo.
Z postrachu Európy sa stali ochrancovia kresťanskej viery
Kým v čase bitky pri Lechu v roku 955 boli Maďari vnímaní ako bič Boží, ich potomkovia sa stali hrádzou kresťanskej Európy pred neskoršími nájazdami kočovníkov. Ako vyzerala táto premena a čo sa stalo v panovníckej arpádovskej dynastii na prelome tisícročí? Nazriete do doby, keď stredná Európa prechádzala zásadnou transformáciou a jej hranice sa formovali do podoby, ktoré vydržali celé stáročia.
(zdroj: Historická revue)Arpádovské Nitriansko stálo pri zrode uhorského štátu
V Uhorsku pri obsadzovaní kráľovskej moci v 11. storočí platil presný postup. Po smrti uhorského kráľa sa novým kráľom stal nitriansky knieža. Jemu podriadený biharský knieža obsadil kniežací stolec v Nitre. Už to nám napovedá, že pozícia Nitrianska bola v začiatkoch uhorského štátu dôležitá a vývoj v medzi Tatrami a Dunajom do veľkej miery spoluurčoval vývoj v celej krajine. V novom vydaní HR sa preto oboznámite aj s politickým vývojom na našom území, ktorý bol mimoriadne turbulentný a neraz aj krvavý.
Mohli sme byť dnes Poliakmi?
Aj takáto otázka vystane v človeku pri pohľade na krátke obdobie vlády poľského kniežaťa Boleslava Chrabrého na časťou severného Uhorska, teda dnešného Slovenska na začiatku 11. storočia. Čo ak by zostalo pri tom aj v ďalších desaťročiach a storočiach? Poľská hranica na Dunaji však vydržala len krátko a už ku koncu svojej vlády mal Štefan I. i naše územie pevne pod svojou kontrolou. Čo sa však presne v tom čase odohralo? To dnes vieme len sčasti rekonštruovať zo zápisov dobových kronikárov. Ponúkame preto hneď niekoľko verzií udalostí a dáme vám tak nazrieť do remesla historika.
Aj nacisti vzhliadali k Tibetu
V júnovom vydaní sa vyberiete aj do vzdialeného a exotického Tibetu. Nebudete však poznávať jeho pamätihodnosti či jeho históriu, ale naopak sa zoznámite s bláznivými a často i nebezpečnými predstavami západného sveta o tejto krajine. Tibet totiž fascinoval veľký počet bláznov a polobláznov, stúpencov rasových teórií a napokon aj nacistických pohlavárov vrátane najvyššieho veliteľa SS Heinricha Himmlera.
Alexander von Humboldt: dobrodruh, ktorý zglobalizoval vedu
Zrejme každý už aspoň počul o Charlesovi Darwinovi a jeho takmer päťročnej výprave, ktorá ho zaviedla skúmať pobrežie Južnej Ameriky, ako aj známe Galapágy. Darwin však nielenže mal svojho predchodcu, ale tiež niekoho, komu podľa vlastných slov vďačil za svoju kariérnu motiváciu. Tento Darwinov intelektuálny predchodca sa pritom stal novým prototypom vedeckého bádateľa. Alexander von Humboldt sa stal v mnohom priekopníkom pre vedecké myslenie založené na inovatívnej vizualizácii, štatistickej analýze a medzinárodnej spolupráci. Už v mladom veku precestoval veľký kus sveta a stal sa doslova vedcom na cestách.
