Krymská vojna v rokoch 1853 – 1856 nebola len stretnutím mocností Ruska, Francúzska, Veľkej Británie a Osmanskej ríše. Nečakane sa v nej ocitli aj ľudia, ktorí pochádzali z Uhorska, resp. aj z územia dnešného Slovenska. Jedným z takýchto mužov bol aj Juraj Kmeť. Miesto jeho posledného odpočinku v Londýne na cintoríne Kensal Green dodnes vyznačuje obelisk, ktorý nechal vztýčiť osmanský sultán Abdülaziz na znak úcty k jeho zásluhám a vojenským schopnostiam počas bitky o pevnosť Kars.
Ako sa vôbec stalo, že rodák z okolia Rimavskej Soboty sa stal vojenským hrdinom a jednou z ústredných postáv bojov, ktoré sa odohrávali ďaleko v predhorí kaukazského masívu? Dobrodružný život Juraja Kmeťa by mohol byť námetom na nejedno literárne či filmové spracovanie.
Juraj Kmeť sa narodil 24. mája 1813 v obci Vyšná Pokoradz. V súčasnosti je už mestskou časťou Rimavskej Soboty. Kmeťov otec v obci pôsobil vo funkcii evanjelického farára.
Po smrti otca, od mladého veku približne päť rokov, bol Kmeť vychovávaný jeho strýkom Jánom Šulekom, evanjelickým farárom v meste Níreďháza.
Medzi protestantskými kňazmi v Uhorsku bol zvyk, že na kňazskú dráhu sa vydávali aj ich potomkovia a takáto kariéra čakala aj Juraja Kmeťa.
Najprv navštevoval evanjelické kolégium v meste Níreďháza, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom kolégiu v Prešove a napokon doštudoval na lýceu v Bratislave. Na základe dobrých študijných výsledkov sa uchádzal aj o štipendium poskytované vrchnými predstaviteľmi uhorskej protestantskej cirkvi, ktoré malo Kmeťovi umožniť štúdium na univerzite v Nemecku.
Namiesto kňazskej dráhy vojakom
Za zlomovú v živote Juraja Kmeťa je možné považovať nepríjemnú udalosť, keď bolo štipendium pre pochybenie jedného z členov komisie udelené jeho menovcovi.
Kmeť svoje štúdiá ukončil a vstúpil do vojenskej dôstojníckej školy vo Viedni. Záverečné dôstojnícke skúšky zložil v roku 1833 a nastúpil do svojho prvého pluku. V roku 1847 už bol poručíkom 19. pešieho pluku, ktorý v tom čase sídlil v talianskej Modene. Od konca toho istého roku bol poddôstojníkom v armáde generála Jozefa Radeckého.
Do vojenských akcií sa aktívne zapojil až o pár mesiacov neskôr po začatí uhorskej revolúcie, ale už v radoch uhorskej revolučnej armády.
V októbri 1848 sa v bitke pri Parndorfe vyznamenal svojou udatnosťou a stal sa kapitánom 23. práporu honvédov, v nasledujúcom období bol väčšinou aj so svojou jednotkou priradený k zboru vedenému generálom Artúrom Görgeiom.
V bitke pri Schwechate (30. októbra 1848) viedol Kmeť štyri roty a bojoval po boku Lajosa Kossutha. Kossuth mu udelil hodnosť kapitána v 1. armádnom zbore. V decembri 1848 bol povýšený už na podplukovníka a od februára nasledujúceho roku sa stal veliteľom divízie.
Bitka pri Schwechate 30. októbra 1848, na strane uhorských revolučných vojsk sa na nej zúčastnil aj Juraj Kmeť. Litografia Franza Xavera Zaldera. (zdroj: wikimedia.org)Výrazne sa podieľal aj na aprílovom ťažení, ktoré skončilo úspešným vytlačením rakúskych vojsk pod velením generála Alfreda Windischgrätza. Štrnásteho apríla 1849 získal Kmeť hodnosť plukovníka a koncom júna bol Kossuthom vymenovaný za generála.
Následne bol vyslaný na južný front, kde bojoval proti cisárskym vojskám, ktoré viedol chorvátsky bán Josip Jelačić.
