Februárové vydanie Historickej revue vás oboznámi s pohnutými dejinami Krymského polostrova.
Kto bol krymský chán?
Pri pohľade na dejiny Krymského polostrova nemožno prehliadnuť tri storočia existencie Krymského chanátu. Aký to bol štátny útvar a bol to len satelit mocnej Osmanskej ríše? V osobitnom článku sa pozriete na historickú epochu krvavého rusko-krymského susedstva, ktorá je nám dosiaľ málo známa, no vo výraznej miere formovala dejiny východnej Európy.
(zdroj: Historická revue)Aké boli ruské ašpirácie v Čiernomorí?
Dávny sen ruských cárov posunúť hranice svojej vlády až k teplému južnému moru sa zvlášť prejavovala vo vzťahu ku Krymskému polostrovu a celému územiu južnej Ukrajiny. Kam až siahali ruské ambície a čo sa z nich v priebehu 18. a 19. storočia podarilo realizovať? Aktuálne vydanie HR vás bude sprevádzať nielen dramatickými dejinami území okolo Čierneho mora, ale mapuje aj ďalekosiahlejšie plány ruských cárov na ovládnutie Balkánu a dokonca aj niekdajšieho Konštantínopola.
Prvú anexiu Krymu realizovala už Katarína II.
Písal sa rok 1783 a územie Krymského chanátu sa stalo súčasťou Ruskej ríše. Táto prvá anexia Krymu sa stala oslavovaným úspechom vlády cárovnej Kataríny II. a príležitosťou k okázalej sebaprezentácii. Tou sa stala inšpekčná cesta cárovnej spolu s celým dvorom i zahraničnými hosťami na pripojený polostrov. Cestujúci sa po ceste zoznámili aj s pozoruhodnými špecifikami ruského politického života, akými boli tzv. potemkinovské dediny, teda torzá modelových dedín a údajne dobre si žijúcich sedliakov. Na stránkach HR sa vydáte práve na takúto cestu.
Európa bojuje s Ruskom na Kryme
Kam až by prišli, ak ich teraz nezastavíme? Táto otázka sa pravidelne objavuje a opakuje v súvislosti s ruskými imperiálnymi ašpiráciami. A kládli si ju aj európske veľmoci v roku 1853, keď vypukla krymská vojna a stala sa svojím spôsobom prvým moderným európskym konfliktom. A bol to práve Krymský polostrov, kde sa vojaci francúzskej, britskej či osmanskej armády zrazili s ruskými vojenskými silami a zviedli s nimi najdôležitejšie bitky. Celý tento krymský príbeh ma aj pozoruhodnú slovenskú stopu spojenú s menom generála Juraja Kmeťa. Viac zatiaľ neprezradíme.
Pre Rusov je to vysnený južný skleník, ale aj odrazový mostík
Krym nemá svoje miesto len politickej mape sveta. V pozoruhodnej podobe sa objavuje aj v kultúre, obzvlášť v literatúre a je tak zároveň dôležitým symbolickým miestom. Mnohí Rusi v ňom videli protiváhu k studenému hlavnému mestu Petrohradu a predstavoval tak akýsi vysnený južný Orient. A nielen to. Či už to bola sevastopoľská pevnosť a prístav, alebo aj kľúčová poloha celého polostrova, s Krymom sa vždy počítalo v omnoho širších mocenských úvahách.
