„Jej veličenstvo je celkom milé dievča, ale veľa toho nenahovorí, chcem jej povedať, že ju veľmi milujem, ale mám plné brucho vína,“ spievajú žartovne The Beatles koncom 60. rokov.
O pár rokov britská punkrocková kapela Sex Pistols nahrá pieseň God Save the Queen. „Boh ochraňuj kráľovnú, ona ani nie je ľudská bytosť, nie je žiadna budúcnosť a Anglicko sníva,“ kričia posmešne a BBC vydáva na pieseň embargo.
V roku 1986 britská alternatívna rocková kapela The Smiths v piesni The Queen Is Dead smutne konštatuje: „Chlapci, kráľovná je mŕtva, cítim sa osamelo, stojím tu sám na vlastnú päsť.“
Populárne piesne výstižné zachytávajú niektoré z výziev, ktorým britská kráľovná Alžbeta II. musela čeliť počas svojho panovania.
Svet, v ktorom v roku 2021 strhli jej sochu v Kanade, je dramaticky odlišný od sveta, v ktorom jej prvýkrát na hlavu položili korunu. Šiesteho februára 2022 uplynulo 70 rokov od momentu, keď sa stala kráľovnou. Zomrela o niekoľko mesiacov neskôr 8. septembra 2022 vo veku 96 rokov.
Aká bola Veľká Británia začiatkom 50. rokov?

Vyliezť na strom a stať sa kráľovnou
V roku 1952 podľahol britský kráľ Juraj VI. ťažkej chorobe a na britský trón sa dostala len 25-ročná Alžbeta. Juraj VI. pripravil Alžbete dobrú pôdu – po nepríjemnej abdikácii brata Edwarda v roku 1936 sa nečakane stal panovníkom a svojím skromným vystupovaním a odvahou si v ťažkých vojnových časoch získal srdcia britských občanov. Obnovil dôveru v kráľovskú rodinu a jeho manželka sa spolu s dvoma dcérami, princeznami Lilibet (rodinná prezývka Alžbety) a Margaret, tešili veľkej priazni.
Nadšení žurnalisti v 50. rokoch pri pohľade na elegantnú mladú ženu písali o nastávajúcej alžbetínskej ére. Sám britský premiér Winston Churchill v prejave k úmrtiu Juraja VI. povedal: „Ja, ktorý som prežil mladosť vo vznešených, nespochybniteľných a pokojných slávach viktoriánskej éry, veru môžem cítiť vzrušenie pri opätovnom zvolaní tej modlitby a hymny, Boh ochraňuj kráľovnú!“
Druhá polovica 20. storočia však postavila samotné monarchistické zriadenie a aj úlohu panovníka v modernej spoločnosti do čoraz nevýhodnejšej pozície. Kráľovná už rozhodne nedeterminovala dobu tak, aby sa po nej dala nazvať. Časy koloniálneho či imperiálneho rozmachu britského kráľovstva boli minulosťou.

Povojnová Británia sa len ťažko spamätávala z druhej svetovej vojny. Ako v mnohých iných európskych krajinách bol aj začiatkom 50. rokov v britských domácnostiach samozrejmosťou tzv. prídelový systém.
V roku 1947 sa Alžbeta vydala za princa Philipa a na kúpu svadobných šiat si musela našetriť prídelové lístky. V duchu britského hesla “Mustn´t grumble“ (Čo sa budeme sťažovať) však boli Briti odhodlaní vstúpiť do novej éry s optimizmom a očakávaním.
V lete v roku 1951 bol usporiadaný Festival Británie oslavujúci výdobytky britského priemyslu, technológie, vedy, umenia a kultúry. Predstavoval verejnosti najnovšie architektonické návrhy britských architektov a mal priniesť nový vietor do povojnovej prestavby miest. Bol tiež pripomienkou 100. výročia veľkolepej viktoriánskej Svetovej výstavy.
V októbri 1951 odišla princezná Alžbeta na kráľovské turné do Kanady. Podľa dobových správ úplne očarila Kanaďanov.