O dejinách sa zvykne často tvrdiť, že by mali byť pre nás predovšetkým poučením. Môžeme sa uchýliť k ešte väčšiemu klišé a skonštatovať, že história je akousi studnicou múdrosti. Pohľad do minulosti však v historikovi až pričasto zanecháva iný, pomerne skľučujúci pocit, ktorý skôr hovorí o tom, že z chýb predchádzajúcich generácií sa poučiť nevieme.
Hoci ľudský vývoj najmä za posledné storočia zaznamenal prudký pohyb, naše zlyhania akoby na seba neustále brali iné prestrojenie a opakovali sa zakaždým v novej a nečakanej podobe. Príkladov by sme našli nepreberné množstvo. Jeden z rozhovorov čitateľa prevedie od revolučných ideálov rovnosti, bratstva a slobody k jakobínskemu teroru, keď jediným kritériom onej rovnosti zostala gilotína, ktorá napokon vymerala všetkým rovnako.
Neobstojí preto tvrdenie, že dejiny sú jedným súvislým pohybom vpred či dokonca nezastaviteľným pokrokom. Až pričasto sa na tejto ceste objavujú odbočky, slepé uličky a zlomy, ktoré dlho pretrvávajú v živej pamäti celých národných spoločenstiev. Celkom oprávnene si preto musíme klásť otázku: Ako sa máme na minulosť pozerať? V snahe o odpoveď si pomôžem poznámkou prof. Romana Holeca, ktorá je rovnako obsahom tejto knihy:

„Dejiny nie sú čierno-biele, naopak, majú priveľa vrstiev. Odohrávajú sa na križovatkách, a to, akým smerom sa uberú, vždy závisí od množstva kontextových okolností, ba i náhod.“
Práve táto mnohovrstevnosť minulosti, ale aj našej historickej pamäti ponúka o to väčší zážitok. To je aj dôvod, prečo toľko ľudí prepadne tejto vášni a odkrývanie dejín ich vtiahne do nového a takmer nekonečného sveta súvislostí.
Ak by sa niektorý umelec rozhodol namaľovať portrét z titulom „dejiny“, skladal by sa z veľkého množstva vrstiev či pásov reality – v čase, v priestore a predovšetkým v ľudskej pamäti. Každý by prestavoval jeden fenomén, spoločenský jav či uhol pohľadu. V knihe Fenomény dejín ponúkam aspoň niektoré z nich.
Rozhovory, ktoré sú súčasťou knihy, vychádzajú z veľkého počtu stretnutí a debát. Mal som tú česť absolvovať ich za posledné tri roky so slovenskými i s českými historikmi v rámci podcastu Dejiny, pripravovaného v spolupráci s denníkom SME.
Chvíľa, keď sa oproti vám posadí hosť a môžete sa spolu vydať na plavbu do minulosti, vždy vo mne vyvoláva vzrušenie najmä preto, že na začiatku nikdy nevieme presne odhadnúť, kam až nás táto cesta zavedie.
Zverejnené texty v knihe preto nie sú prednáškou ani uceleným či vyčerpávajúcim výkladom konkrétnej témy či historickej epochy. A už vôbec nedávajú všetky odpovede. Nie sú ani polemikou či súbojom argumentov, ale jednoducho snahou objaviť novú a neznámu pevninu. Z každého rozhovoru sme preto spolu s hosťom odchádzali s konštatovaním, že ešte priveľa zostalo nedopovedané a nevysvetlené. Ak budete mať rovnaký pocit a zároveň chuť ďalej spoznávať, kniha splnila svoj najlepší účel.