FOTO – ČTK
„Zem dostala pri pohľade z vesmíru konečný rozmer… Uvedomil som si, že my všetci sme kozmonautmi, čo sa pohybujú na vesmírnom korábe menom Zem,“ opísal svoje pocity pri pohľade na našu planétu z vesmíru prvý česko-slovenský kozmonaut Vladimír Remek. Bol prvým človekom vo vesmíre, ktorý nepochádzal zo Sovietskeho zväzu alebo zo Spojených štátov. Do kozmu vyletel vo vesmírnej lodi SOJUZ 28 spolu s Alexejom Gubarevom 2. marca 1978 - pred 25 rokmi.
Kozmický let Vladimíra Remeka sa vo svojom období stal prestížnou záležitosťou. Až do jeho štartu sa do vesmíru dostalo iba 43 občanov Sovietskeho zväzu a rovnaký počet Američanov. V krajinách sovietskeho bloku sa v 70. rokoch rozbehol program Interkozmos. Jeho súčasťou bol aj výcvik budúcich kozmonautov zo sovietskych satelitov.
Otázne bolo, ktorý zo spojencov ZSSR dostane prednosť a poletí do vesmíru ako prvý. Voľba nakoniec padla na bývalé Československo. Remekov náhradník Oldřich Pelčák to pre časopis Týden okomentoval svojsky: „Bol by to pekný bordel, keby skôr leteli Nemci, ktorí prehrali vojnu.“ Mnohí to chápali ako formu úplatku za okupáciu Československa v auguste 1968.
Diskusie sa viedli aj o tom, prečo bol tým šťastlivcom práve Remek a nie Pelčák. O vyvolenom sa rozhodlo iba pár dní pred samotným štartom. Remek tvrdí, že nevedel o všetkých kritériách, ktoré rozhodli.
Medzi obyčajnými ľuďmi bol jedným z najčastejšie spomínaných dôvodov pôvod nášho prvého kozmonauta. Jeho otcom bol Slovák, matka bola Češka. Žiadny z dvoch štátotvorných národov sa tak nemal cítiť ukrátený.
Neprajníci vyťahovali aj skutočnosť, že Remekov otec bol generálom vojenského letectva a naznačovali, že mu pomohla protekcia. Iní hľadali príčinu v ideológii. Remek sa narodil v roku 1948. V tom istom, keď sa u nás dostal k slovu komunizmus.
Na prípravu na samotný let nemá Remek najlepšie spomienky. „Pred letom mi celé telo vydezinfikovali alkoholom,“ spomínal. Za najhoršiu časť výcviku vo Hviezdnom mestečku pri Moskve považoval tréning v centrifúge. „Musím priznať, že som sa povracal,“ povedal Remek.
Vynahradili mu to však spomienky na samotný let. Dodnes spomína na pohľady na našu planétu. Zapôsobilo na neho to, o čom už hovorili aj jeho predchodcovia. Z vesmíru na Zemi nevidel žiadne hranice.
Remek vytvoril posádku so skúseným Alexejom Gubarevom, ktorý už za sebou jeden let mal. Ten predtým, ako sa stal kozmonautom, musel prejsť aj pohovorom s legendárnym Jurijom Gagarinom. Spomenul si, že sa ho iba spýtal, prečo chce byť kozmonautom. „Odpovedal som mu na rovinu, že nechcem byť kozmonautom pre majetok a že som pripravený obetovať svoje zdravie a život výskumu vesmíru,“ vyhlásil Gubarev. Tvrdí, že to vôbec neboli prázdne slová.
Štart bol pôvodne symbolicky naplánovaný na 25. februára - výročie Februárovej revolúcie. Technické problémy ho však presunuli až na 2. marec. Let prebiehal bez problémov, loď sa podľa plánu pripojila k orbitálnemu komplexu Saljut.
Náš letec mal vo vesmíre funkciu kozmonauta-výskumníka. Pracoval na 6 experimentoch pripravených československými vedcami. Cieľom pokusu Chlorella bolo napríklad sledovanie rozmnožovania morských rias v stave beztiaže.
Všetko však bolo poplatné obdobiu a nevyhol sa tomu ani Remek. 8. marca musel v priamom prenose preniesť vinš 40 ženám na palube lode Jurij Gagarin, dôvodom bol Medzinárodný deň žien. O dva dni neskôr kozmonauti bezpečne pristáli v Kazachstane. Čakala na nich veľká sláva a vyznamenania. Obaja získali Zlatú hviezdu Hrdina Sovietskeho zväzu.
Ďalšie roky už také ružové neboli. Remek dúfal, že sa jeho skúsenosti z kozmu ešte využijú. Nestalo sa, zriedka sa dostával aj k lietaniu na bojových lietadlách. Armáda mu až na výnimky hľadala uplatnenie v kancelárii. Niekoľkokrát sa neúspešne pokúsil dostať na Vojenskú leteckú akadémiu v Košiciach. Od roku 1990 pôsobil Remek v leteckom múzeu v Prahe Kbeloch. Nespokojný odtiaľ odišiel o 5 rokov.
Aj napriek tomu, že ako vojenský pilot nalietal takmer tisíc hodín a necelých dvesto pridal vo vesmíre, musel absolvovať po odchode z armády letecký kurz, keď si chcel nájsť prácu aspoň ako obchodný pilot. Kurz absolvoval na vlastné náklady spolu s hudobnou legendou Michaelom Kocábom.
Remek potom začal pracovať ako zástupca jednej z českých strojárenských spoločností v Moskve, Gubarev žije z dôchodku vo Hviezdnom mestečku. Ich let nehodnotia všetci pozitívne. „Všetko bolo do značnej miery premárnené tým, že po návrate z letu sa Remek - v žiadnom prípade nie vlastnou vinou - stal súčasťou propagandistického cirkusu a i skromné odborné výsledky sa doslova rozplynuli,“ povedal známy český astronóm Jiří Grygar.
