FOTO - ARCHÍV
Súboj Márie Stuartovej a Alžbety Tudorovej o moc pripomína súboj titanov. Použili všetky zbrane, ktoré mali k dispozícii - intrigy, mužov, vojsko i ženské zákernosti. Ich boj vzrušoval už súčasníkov a dodnes vzrušuje literátov, dramatikov, filmárov, historikov, čitateľov či turistov. V súboji týchto žien boli muži len štatistami a v ničom sa im nevyrovnali. Obe ich len využívali na svoje ciele. Porazená z dvojice - Mária Stuartová sa narodila 9. decembra 1542 - pred 460 rokmi.
Otec, škótsky kráľ dal Márii do vienka všetky predpoklady pre dlhý, šťastný a možno i nudný život kráľovnej. Nestalo sa tak. Už šesť dní po jej narodení Jakub V. zomrel a Mária Stuartová sa stala škótskou kráľovnou.
Anglický kráľ Henrich VIII. požiadal o jej ruku pre svojho syna Eduarda, Škóti ho však odmietli - spojenie Škótska a Anglicka pod anglickou nadvládou im nebolo po chuti.
Mária mala navyše dedičný nárok na anglický trón, lebo bola pravnučkou Henricha VII. V práve stať sa anglickou kráľovnou nasledovala hneď za odmietnutým Eduardom, keďže Henrich VIII. obidve svoje dcéry práva na trón zbavil. Dal ich vyhlásiť za bastardky - nemanželské deti - podľa svojej politiky, ktorá mu umožnila ďalšie sobáše. Henrich VIII. mal spolu šesť žien.
Mária Stuartová sa ako 16-ročná vydala za francúzskeho kráľa. Škótsko sa podľa svadobnej klauzuly stalo súčasťou Francúzska a Mária tým pádom protihráčkou Anglicka.
Po smrti Eduarda a jeho sestry Márie Tudorovej nastúpila na anglický trón Alžbeta Tudorová. Jej legitimita bola naozaj sporná. Bola síce dcérou Henricha VIII., ale jej matku Annu Boleynovú dal Henrich popraviť. Zároveň bola predstaviteľkou anglikánskej cirkvi, ktorá sa odtrhla od Vatikánu, a katolícka Európa ju neuznávala.
Horlivá katolíčka Mária sa teda prihlásila k nároku na anglický trón. Hoci „drahú sesternicu“, ako oslovovala Alžbetu, uznávala za príbuznú, nikdy nezabudla zdôrazniť jej nemanželský pôvod podľa katolíckej cirkvi.
Spor o dedičné právo sa vinie celým Máriiným životom. Nikdy od neho neustúpila, neuznala legitímny nárok Alžbety na anglický trón. Keď sa stala francúzskou kráľovnou, všetci jej nároky na trón podporovali.
Rok 1559 priniesol zásadnú zmenu. Mária ako sedemnásťročná ovdovela a musela sa vrátiť do Škótska. Rozkol protestanti - katolíci ovplyvnil aj Škótsko. Mocné klany sa ťažko podriaďovali vôli kráľovnej. Nevyriešené zostávali zásadné otázky. Po prvé, kráľovná bola vdovou a Škótsko potrebovalo dediča trónu. Po druhé, Alžbeta na anglickom tróne mocnela zo dňa na deň, ale nebola vydatá, bola staršia ako Mária a nemala dediča.
Alžbeta Márii diplomaticky vnútila za muža anglického šľachtica Henricha Darnleyho, s neistým prísľubom dedičského nároku na anglický trón pre deti z tohto manželstva. Darnley však chcel vládnuť ihneď, a to v Škótsku. Bol síce krásny, ale nezodpovedný a nechcel byť len kráľovniným manželom. Láska sa rozplynula a manžel podnietil vzburu proti Márii. Kráľovnej pomohol škótsky lord, veliteľ jej osobnej stráže James Bothwell.
Vražda Darnleyho a silný cit k Bothwellovi spôsobili, že Mária zabudla na opatrnosť, vydala sa za Bothwella a zabudla na odpor vlastnej šľachty, ale najmä Anglicka, ktoré Henrichova smrť viac než pobúrila.
Škóti sa vzbúrili a získali, hoci to bolo nezvyčajné, veľkú podporu Anglicka, s tým, že dedičom anglického i škótskeho trónu sa má stať Máriin syn Jakub. Mária ušla zo Škótska, syna i manžela tam zanechala (Bothwella neskôr popravili) a zaklopala na nesprávne dvere - u Alžbety Tudorovej.
Sesternica ju uväznila a vo väzení Mária, hoci mala k dispozícii vždy hrad alebo zámok, ostala 18 rokov. Nikdy sa nevzdala intríg proti Alžbete, spájala sa s pápežom, Španielskom, vnútornou opozíciou a trvala na svojom práve na anglický trón.
Katolícki lordi, ktorí jej pomáhali, však boli odhalení a odvtedy všetci žiadali Máriinu hlavu. Listy ju usvedčovali zo spoluúčasti na vražde manžela Henricha.
Alžbeta síce nedala priamy príkaz na jej popravu, ale podpísala rozsudok smrti a postarala sa, aby ho zodpovední našli. Ôsmeho februára 1587 krásnu hlavu Márie Stuartovej oddelila od tela sekera. Mária prehrala všetko - stratila kráľovstvo, manželov aj syna a dielo dovŕšil kat.
Prvá poprava pomazanej kráľovskej hlavy bola naozaj nezvyčajným činom, ale Alžbete pomohla ešte viac upevniť moc v Anglicku. Neskôr zomrela ako „panenská kráľovná“ a kráľom Anglicka i Škótska sa stal Máriin syn Jakub.
Alžbeta a Mária sa podľa historikov nikdy nevideli. Tajné stretnutie, ktoré tak rada opisuje literatúra, kde mala Mária do očí Alžbetu nazvať „bastardom“ a Alžbeta Máriu „vrahyňou“ nie je nijako historicky doložené.
