FOTO - ARCHÍV
Pôvodným menom sa kráľovná Egypta volala Taduchepa a mala sa stať vedľajšou manželkou faraóna. Krása ale zmenila jej postavenie. Stala sa faraónovou hlavnou manželkou a dostala meno Nefertiti - „krásavica, ktorá prichádzaš“. Jej farebná vápencová busta, ktorú vykopali nemeckí archeológovia pred deväťdesiatimi rokmi - 6. novembra 1912 - očarila a očarúva celý svet. Dnes je uložená v Egyptskom múzeu v Berlíne.
Osud Nefertiti určila ďalšia silná žena v egyptských dejinách. Mocná Teje, manželka faraóna Amenhotepa III., ktorá v skutočnosti vládla namiesto chorého panovníka. Práve ona vybrala krásnu mitanskú princeznú (krajina zrejme ležala na území dnešného Sudánu), dcéru kráľa Tušratu a kráľovnej Juni za hlavnú manželku svojmu synovi. Nefertiti pravdepodobne nebola Egypťankou - svedčí o tom tmavšia farba pleti na jej najznámejšej buste.
Či Teje vytušila silu a krásu nevesty, alebo rozhodla náhodne, dnes už nikto nezistí. Nevieme ani, ako princezná dostala nové meno Nefertiti. Meno sa pri prepisoch z rôznych jazykov často komolí, ale busta odhaľuje vždy to isté - dokonalosť tváre i profilu a oduševnený výraz.
Teje správne vystihla, že staršia Nefertiti bude ovplyvňovať mladého Amenhotepa, ktorý pri korunovácii dostal meno Nefercheprure (nádherné sú podoby Reove) a od roku 1349 pred Kristom vládol spolu s otcom (či skôr matkou). Amenhotepa a Nefertiti spojili rovnaké názory a ideály do pevného a trvalého zväzku.
Spočiatku v krajine rozhodovali obe ženy spoločne. K slovu sa však hlásili aj kňazi boha Amona, ktorí sa obávali o stratu prestíže, najmä keď sa nový panovník, podporovaný matkou i manželkou, začal prikláňať skôr k bohovi Atonovi. Atonov kult mal zmeniť vládu kňazov v polyteistickom Egypte na monoteizmus a centralizovať moc do rúk faraóna. Faraón prijal meno Achnaton - „ten, čo slúži Atonovi“, podporu mal v paláci, ale i u prostého ľudu, ktorý nenávidel chamtivosť kňazov. Ich vzburu panovník potlačil.
Nefertiti vtedy prijala meno Neferneferuaton - „krásna je krásavica Atonova“ a panovnícky pár v zlatom koči opustil hriešne mesto Veset - dovtedajšie sídlo panovníkov a založil Achetaton - nové centrum ríše. Výstavba mesta šla obrovskou rýchlosťou.
Nefertiti a jej muž boli nesmierne šťastní a ukázali svetu svoju ľudskú tvár. Dovtedy nebolo v Egypte predstaviteľné, aby sa manželka faraóna dala zobrazovať ako bozkáva svojho muža, alebo sa hrá s deťmi. Faraón bol boh a podobné obrazy nepovoľovala prísna etiketa.
Život manželov nezmenili intrigy, ale zákerná choroba. Hormonálna zmena zapríčinila, že Achnaton ochorel na zvláštnu chorobu, podľa realistických sôch odborníci usudzujú, že išlo pravdepodobne o progresívnu lipodystrofiu. Spodná časť jeho tela nadobúdala ženské črty. Navyše trpel hydrocefáliou - vodnatením mozgu. Zmenil sa fyzicky i psychicky.
Spory s kňazmi, ale aj strata podpory od manželky viedli k tomu, že Achnatom úplne zmenil svoj život. Našiel si nového priateľa - pravdepodobne išlo aj o silný homosexuálny vzťah - a spravil ho spoluvladárom. Aj tento vzťah dokazujú zachované egyptské sochy.
Nefertiti v tom čase už v paláci s manželom nežila. Presťahovala sa do nového „severného“ paláca, vplyv na panovníka podľa všetkého stratila a už sa nikdy neobnovil. Panovník a jeho spoluvládca sa formálne oženili s Achnatonovými deťmi, ale meno Nefertiti sa už nikde nespomína. Niet po nej ani stopy. I jej smrť a hrob ostávajú záhadou.
Proti Achnatonovi sa opäť vzbúrili kňazi, čo spolu s jeho nechuťou riešiť problémy krajiny spôsobilo úpadok Egypta. Dôsledkom bolo, že faraóna zavraždili a jeho telo spálili. Pre Egypťana išlo o najväčšiu potupu - zničenie tela znamenalo večné zatratenie duše.
Dejiny Egypta dokazujú, že pokus o monoteizmus nevyšiel. Spôsobila to Achnatonova slabosť, jeho choroba, alebo Egypt nebol na monoteizmus pripravený? Na tieto otázky nemá história uspokojivú odpoveď.
V krajine sa všetko vrátilo do predmonoteistickej podoby. Kňazi obnovili svoju moc, z panovníkov boli naďalej bohovia a nie ľudia. Práve obdobie monoteizmu ale prinieslo ukážky ľudskej a najmä ženskej krásy, ktorá nemá obdobu. Nefertiti dodnes nemá konkurenciu. Jej sochy, známa nedokončená busta, ale najmä takmer dokonale zachovaná polychrómovaná vápencová busta s modrou korunou, dávajú jasný dôkaz, že krása je nesmrteľná.
