Ruský vojak stráži most medzi Abcházkom a Gruzínskom. FOTO – TASR
Abcházci šedivejú neskoro. Sú slávni svojou dlhovekosťou. Storočné abcházske starenky sa pravidelne objavujú na stránkach cestovateľských časopisov a posielajú svetu rozmanité recepty na elixír života – od Alaha cez zachovávania čistoty do sobáša až po pravidelné pitie vína. Abcházsko, územie na pobreží Čierneho mora, pokrývajú z troch štvrtín hory, ktoré striedajú vlahé subtropické údolia. V časoch sovietskeho impéria to bolo vyhlásené letovisko s tabakovými poľami a hájmi citrusových plodov. Nikto vtedy netušil, že bledé tmavooké tváre kaukazských sedliakov sa čoskoro objavia uprostred násilností. Pred desiatimi rokmi, 14. augusta 1992 vstúpili gruzínske jednotky na územie Abcházska. Začala sa 13-mesačná krvavá vojna.
Konflikt, ktorý si vyžiadal okolo desaťtisíc obetí, nasledoval potom, čo v júli toho istého roku vyhlásilo Abcházsko nezávislosť od Gruzínska.
Vláda v Gruzínsku, zmietanom občianskou vojnou, s prívržencami zosadeného prezidenta Zviada Gamsachurdiu vstup svojich jednotiek do Abcházska zdôvodnila prítomnosťou jeho stúpencov v oblasti. Dňa 27. júna Abcházsko vyhlásilo nezávislosť a gruzínske jednotky vstúpili na jeho územie. V septembri 1993 abcházski ozbrojenci dobyli metropolu Suchumi.
Separatistom sa vo vojne podarilo de facto získať nezávislosť. Krajinu muselo opustiť viac ako 300-tisíc Gruzíncov. Gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze nazval 27. september najtemnejším dňom histórie krajiny. „Ako hovorí gruzínske príslovie, už som raz umrel,“ povedal v rozhlasovej relácii venovanej udalostiam v septembri 1992.
Vzťah Abcházsko – Rusko – Gruzínsko bol vždy komplikovaný. Abcházska republika susedí okrem Gruzínska na severe s Ruskom. Koncom 18. storočia pohltila rozmáhajúca sa Ruská ríša aj časť územia dnešného Abcházska. Boľševická revolúcia o storočie neskôr priniesla Abcházsku čiastočnú politickú samostatnosť a kultúrne uznanie.
To však trvalo, len kým sa na čelo impéria nevyšplhal Gruzínec Josif Stalin so svojím rodákom Lavrentijom Berijom po boku. Stalin Abcházsko napriek výrazným etnickým rozdielom zahrnul do Gruzínska ako „autonónmu republiku“. Tisíce Abcházcov popravili, jediným vyučovacím jazykom sa stala gruzínčina. Moskva vyslala do Abcházska gruzínskych osadníkov, aby islamských Abcházcov asimilovali. Podiel Abcházcov sa znižoval.
Keď sa Abcházci v roku 1992 pokúsili o nezávislosť, medzinárodné spoločenstvo to neakceptovalo. Všetky doterajšie pokusy o urovnanie sporu stroskotali. Konflikt nevyriešila ani štvorstranná dohoda o prímerí, podpísaná v máji 1994 v Moskve zástupcami Gruzínska, Abcházska, Ruska a OSN.
Na prímerie dozerajú pozdĺž hranice podľa dohody z roku 1994 ruskí vojaci pod patronátom OSN. Gruzíncom sa ale prítomnosť Rusov nepáči. Moskva na oplátku viní Gruzínsko z poskytovania útočiska čečenským povstalcom v priesmyku Pankisi na hraniciach s Čečenskom.
Príchod amerických vojenských inštruktorov, ktorí cvičia gruzínskych vojakov na boj s teroristami, vyvolal podozrenie abcházskeho vedenia, že by to mohol byť začiatok nového konfliktu. Abcházsky prezident Vladislav Ardzinba žiadal o pomoc ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten ale vyhlásil, že proti prítomnosti Američanov v Gruzínsku nič nemá. Gruzínsko navrhuje provincii autonómiu, Abcházci ale požadujú plnú nezávislosť a stále kontrolujú celé územie s výnimkou Kodorského prielomu, kde má Gruzínsko svoje jednotky a kde prichádza k ozbrojeným konfliktom. V krajine tiež od roku 1993 do tohtoročného júla pôsobila pozorovateľská misia OSN.
Moskva na začiatku konfliktu podporovala Abcházko. Gruzínsko sa ale v roku 1993 pripojilo k Spoločenstvu nezávislých štátov (SNŠ) a pustilo Rusov na svoje vojenské základne. Rusi na oplátku gruzínske teritoriálne nároky okamžite podporili. V januári 1996 uvalili na Abcházsko hospodárske embargo. Krajina, kedysi prosperujúca z príjmov od tisícov ruských turistov, sa hospodársky zrútila. Gruzínsko je ochotné pristúpiť na odvolanie embarga, iba ak Abcházsko dovolí návrat gruzínskych utečencov. Zatiaľ čo pred vojnou tvorili Gruzínci z celkového počtu obyvateľov Abcházska 45 percent, teraz sú len jej nepatrnou časťou.
Autor: ZUZANA OČENÁŠOVÁ
