FOTO - ARCHÍV
Pred kamerou trochu zlostný a namrzený cholerický chlapík, ktorý vyrieši bez váhania najnemožnejšie problémy. V súkromí tichý milovník ruží, oddaný manžel a milujúci otec. Svedectvá hereckých kolegov o povahe Louisa de Funesa sa však rozchádzajú. Jedni hovoria o neznášanlivosti, druhí o jeho láskavosti. Niekto zdôrazní jeho lakomstvo, iný veľkodušnosť. Isté je však jedno. Aj dvadsať rokov po smrti (zomrel 27. januára 1983) priťahuje „Fufu“ do kín a pred televízne obrazovky tisícky a tisícky divákov.
Kto sa znovu rád nepozrie na sériu bláznivých komédií o žandároch zo Saint Tropez či o Fantomasovi alebo na veselohry Smoliar, Oskar, Veľký flám, Senzačné prázdniny, Na strome, Piti Piti Pá, Krídielko alebo stehienko, Grand reštaurant pána Septima, Hibernatus či Jeden hota a druhý čihi? Jeho popularita je obrovská predovšetkým v Česku a na Slovensku - francúzske komédie boli v čase, keď sa do neslobodného Československa nedostal takmer žiaden film, príjemným osviežením.
Funes účinkoval v 137 filmoch, ale v prvej viac než polovici z nich hral iba šteky. Prvej titulnej úlohy sa dočkal až ako päťdesiatročný. Nasledujúcich 19 rokov už patril k najúspešnejším francúzskym komikom. Súkromie si majster grimás starostlivo strážil. Novinárov odrážal tak nepríčetne, že si niekoľkokrát vyslúžil Debnu citrónov - cenu za najnesympatickejšiu osobnosť roka. Neprívetivo sa vraj správal aj k mnohým kolegom - napríklad so Jeanom Gabinom nakrútil film Tetovaný bez toho, aby vraj spolu mimo kamery prehodili čo len jediné slovo.
Jeden z mála hercov, s ktorým Funes vychádzal, Michel Galabru, po jeho smrti vyhlásil: „Bol to veľký profesionál, ktorý rešpektoval hercov a svojich partnerov zvlášť.“ I keď vzťah k novinárom Funes po infarkte v roku 1975 zmenil, jeho osobnosť zostáva zahalená tajomstvom.
Nikto však nepochybuje o tom, že veľmi miloval svoju druhú ženu Jeanne Augustine Barthélemy de Maupassantovú, ktorá mu bola najvernejším priateľom štyridsať rokov a ktorej Funes dokonca kúpil kúsok od Bretónska zámok De Clermont. Ten pôvodne patril šľachtickému rodu, z ktorého Jeanna pochádzala. Spolu mali dvoch synov: Oliver hral s otcom v niekoľkých filmoch (napríklad Piti Piti Pá, Na strome či Senzačné prázdniny) a potom sa stal dopravným pilotom. Patrick vyštudoval lekárstvo.
Louis Germain David Funes sa narodil na parížskom predmestí Courbevoie 31. júla 1914. Pár hodín na to vyhlásilo Francúzsko mobilizáciu a 3. augusta vyhlásilo Nemecko vojnu Francúzsku.
Už na základnej škole v sebe malý Louis objavil talent imitátora, obecenstvom mu vtedy boli kamaráti a rodičia u nich na dvorčeku. Ozajstné divadlo, i keď len ochotnícke, začal hrať na gymnáziu. Učenie mu však príliš nešlo, a tak ďalšie štúdiá neprichádzali do úvahy. Pretĺkal sa všelijako - ako kožušník, aranžér, kresliar či klavirista v bare. Medzitým sa stačil oženiť.
Slušné živobytie sa mu však pre jeho manželku nepodarilo obstarať, a tak sa po šiestich rokoch rozviedol. Až začiatkom 40. rokov získal stále angažmán klaviristu v bare na Montmartri, kde stretol svoju osudovú lásku Jeanne. Vtedy sa tiež zapísal do hereckého kurzu, v ktorom síce vydržal len rok, otvoril mu však cestu k divadlu.
Viac než desať rokov robil len krovie a veľkú úlohu dostal až úplnou náhodou. S hrou Oskar obišiel v roku 1959 celé Francúzsko, Alžírsko a Maroko a razom bol na svete veľký komik. Aj na striebornom plátne hral Funes v 50. rokoch len okrajové úlohy. Prvý, kto ho obsadil do hlavnej úlohy, bol až v roku 1964 režisér Jean Girault. Snímky Pouic a Vyhoďte do povetria banku ešte nič moc nenaznačovali. Trhákom však bol hneď ďalší film o jednom bláznivom žandárovi, ktorý sa neskôr rozrástol do série bláznivých príbehov strážcov poriadku.
Takmer k dokonalosti doviedol Funesov herecký prejav jeho český dabér František Filipovský, ktorý napríklad Funesove pomlčky zaplnil dnes už klasickým „Hó“. Do dabingu vložil toľko energie, že sa na neho spoluherci chodili pozerať do štúdia, kde vyvádzal neuveriteľné grimasy a pohyby podobné originálu. Filipovský uplatnil Funesovu komiku v úlohe komisára v komédii Štyri vraždy stačia, miláčik.
Autor: ŠÁRKA NOBILISOVÁ, čtk
