FOTO - ČTK
„Boh je stelesnením večnosti a dokonalosti. Všetko, čo mu dávame, by malo byť absolútne a dokonalé,“ hovoril Antonio Stradivari, ktorý sen o perfekcionizme spojil so svojou prácou. Nad výrobou jedného kusu huslí strávil aj rok, pretože túžba po dokonalosti by podľa jeho slov mala potešiť Boha. Antonio Stradivari zomrel pred 265 rokmi - 19. decembra 1737.
Taliansky majster sa narodil v neznámej dedine pri meste Cremona. Veľmi málo sa vie aj o jeho mladosti. Isté je, že ako dvanásťročný vstúpil do Cremonskej školy rodu Amatiovcov, ktorá toto mesto preslávila výrobou hudobných nástrojov.
Viedol ju bohatý mecenáš Nicolo Amati, ktorý bol vraj veľkým dobromilom: bezplatne sa u neho učilo mnoho žiakov. Starnúci Amati nechal niektorých študentov dorábať svoje nástroje a znalci Stradivariho pripomínajú, že na Amatiho husliach je patrná ruka neskoršieho génia.
Šikovný žiak sa rýchlo osamostatnil. Počas štúdií u Amatiho si našetril dostatočné množstvo peňazí, aby si na Námestí San Domenico mohol kúpiť dvojposchodový dom. Na prízemí si zriadil vlastnú dielňu. Jeho prvou ženou bola vdova Francesca Ferraboschiová. Dala mu päť detí - dve dievčatá a troch chlapcov.
Antonio Stradivari vychádzal z Amatiho školy, ale husle vylepšoval a hľadal spôsoby, aby zneli lepšie. Hral sa s ich tvarom, starostlivo vyberal drevo a laky, ale najdôležitejšia bola jeho trpezlivá precízna, podľa svedkov až bolestivá práca, s akou pristupoval k tomuto nástroju.
Jeho husle spievali ako žiadne iné. Boli hlasnejšie, ich tón čistejší a v rukách hudobníkov doslova ožívali. Stradivari vylepšoval nástroje so zmenami, ktorými prechádzala hudba. Zmenšil tvar violončela, aby sa naň dalo lepšie hrať, a z doprovodného inštrumentu urobil sólový nástroj tak, ako ho poznáme dnes.
Neprešiel vraj týždeň, aby nevyrobil nejaký nástroj. Inštrumenty boli vtom čase veľmi drahé a vie sa, že šesťdesiatročný remeselník bol jedným z najbohatších občanov mesta. V roku 1698 zomrela Francesca, ale majster sa oženil druhýkrát. Zobral si o dvadsať rokov mladšiu Antoniu Zambelliovú, ktorá mu dala ešte päť ďalších detí.
Najlepšie nástroje vyšli z jeho dielne až po roku 1700. Medzi ne patria husle menom Greffuhle z roku 1709, ozdobené slonovou kosťou a prekrásnymi ornamentmi. Odborníci dávajú do popredia ďalšie husle - Messias, Ernst, Viotti alebo Allard.
Po Stradivarim zostalo deväťdesiat nedorobených huslí. O niektorých z nich cremonský umelec tvrdil, že sú to nepodarky.
Dvaja synovia Omobono a Francesco pokračovali v jeho práci, ale svojho otca prežili iba o päť rokov. Najmladší syn premenil legendárnu dielňu na sklad. Bol obchodníkom zo súknom.
Počas svojho života urobil Antonio Stradivari najmenej 1116 inštrumentov vrátane hárf, gitár, mandolín, viol alebo violončel. Do dnes sa zachovalo asi 650 nástrojov, z toho 512 huslí. Ostatné zničil oheň a ďalšie nehody, stratili sa v moriach alebo pri záplavách. Ďalšie kusy sa nenávratne stratili počas bombardovania nacistických Drážďan. Cena nástrojov, ktoré sa zachovali, dosahuje dnes sumu okolo dvoch až troch miliónov dolárov.
V roku 1908 slávny belgický huslista Eugene Ysaye koncertoval v Petrohrade. Mal so sebou štvoro stradivárok. Jeden kus zmizol z jeho hotelovej izby a už sa nikdy nenašiel. V roku 1951 našiel americký vojak počas kórejskej vojny husle zavesené na stene zničenej farmy. Bol to originál talianskeho majstra.
Senzačné historky vytvorili okolo Stradivariho huslí ďalší zberateľský mýtus. Médiá prinášajú správy o senzačných objavoch majstrových originálov, ale šťastní nálezcovia sa stávajú obeťou historického omylu - väčšinou ide o kópie. Tisícky falošných stradivárok majú so Stradivarim spoločný len názov.
Mladý dánsky huslista Nikolaj Znaider zahral 12. decembra tohto roku v bratislavskej Redute Mozartov husľový koncert G dur. Interpretoval ho na pravých stradivárkach.
