FOTO - ARCHÍV
Posledný žijúci autor sci-fi triumvirátu 20. storočia Asimov-Clarke-Henlein, muž ovenčený britským šľachtickým titulom, sa dnes môže zo svojho invalidného vozíčka smiať. Žije na Srí Lanke, hráva stolný tenis a organizuje výpravy do sveta pod hladinou mora. My ostatní zatiaľ žijeme dobu, o ktorej pred polstoročím fantazíroval. K stretnutiu s jeho „Prvorodenými“ síce zatiaľ neprišlo, ale nad hlavami nám krúžia obrovské barokové pavúky satelitov a mapujú sektor nášho sveta v zapadákove Galaxie. Presne tak, ako si to ten starý blázon kedysi dávno vymyslel. Jeden z nich sa volá Clarkova obežnica. Sir Arthur Clarke dnes slávi 85. narodeniny.
Arthur C. Clarke sa narodil na juhoanglickom pobreží v mestečku Minehead v rodine poštového úradníka. Osamelá farma na pobreží sa stala dejiskom prvých Arthurových pokusov. Tam malý odľud zaliezal do stodôl a konštruoval svoje kryštálové rádiá, domáce telefóny, aj svoju pýchu - vysielač, ktorý využíva na prenos zvuku svetelný lúč. Rodičia pokrčili ramenami a dali ho na gymnázium. Len čo ho dokončil, ufrnkol z domu - rovno do Londýna.
Jeho prvé zamestnanie neznie dobrodružne: mladý Clarke sa začal živiť ako účtovný revízor na ministerstve školstva. Jeho druhé ja však netrpezlivo prerážalo na povrch a zanedlho ho vohnalo do radov Britskej medziplanetárnej spoločnosti.
Po večeroch mladý vidiečan sedí vo svojej manzardke a smolí rukopisy. Tajným písačkám dáva meno Proti súmraku. Je nespokojný, neverí si - opravuje, žmolí. Svoju prvotinu púšťa von až v roku 1948 ako zrelý muž. Mladícke ťaženie Londýnom aj písačky v manzardke totiž prerušila druhá svetová vojna.
V nej Clarke nastupuje k britským vzdušným silám ako letecký dôstojník a neskôr letec. Prísľuby kariéry pilota ho nezaujímajú. Láka ho najmodernejšia zbraň tých čias - radar.
Na jar 1945 publikuje v časopise Wireless World článok Mimozemské prenosy. Podarí sa mu otriasť vedeckou spoločnosťou, aj zástupmi fantastov. Clarke v článku deklaruje revolučnú myšlienku, že geostacionárne družice môžu zaistiť celosvetový príjem rádiového signálu. Skôr než začne napĺňať svoje literárne ambície, jeho meno sa ocitá v centre vedeckých dišpút.
Ešte pred koncom vojny posmelený Clarke vypúšťa ďalší šíp: v eseji Rakety a budúcnosť vojenstva naznačuje spojenie rakety s nukleárnou hlavicou a doktrínu „vzájomného zničenia dvoch súperiacich veľmocí“. O pár rokov svet zaľahne tieň studenej vojny. Clarkovi nedá spávať - vidí v nej nemotornú prekážku neobmedzeného kúzlenia technológií.
Vďaka eseji dostáva štipendium na londýnskej King‘s College. V tridsiatke je študentom matematiky a fyziky. Štúdium exaktných vied akoby uvoľnilo v jeho mozgu novú energiu: vrhá sa do literárnej práce. Nasledujúcich desať rokov chrlí jednu fikciu za druhou. To najlepšie ho však len čaká.
Životný úspech sa dostavil spolu s režisérom Stanleym Kubrickom. Po štyroch rokoch spolupráce dostávajú spoločne Oskara za film 2001:Vesmírna odysea. V roku 2001 letí k planéte Mars skutočná sonda. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ho nazýva na počesť diela jeho proroka: 2001 Mars Odyssey.
V roku 1954 sa fantasta vzdáva oblohy a vrhá sa na výskum oceánov. „Bol to môj záujem o astronautiku, ktorý ma priviedol k oceánom. Keď sa v 40. rokoch objavilo prvé jednoduché potápačské vybavenie, naraz som si uvedomil, že mám na dosah lacnú imitáciu najčarovnejšieho úkazu vo vesmíre: bezváhového stavu,“ hovorí Clarke.
Kráľ sci-fi Arthur Clarke nikdy nepristúpil na zatuchnutú európsku hru na „vkusné a nevkusné“, „brak a literatúru“ či „knihy v tenkej a pevnej väzbe.“ Stanovil si prísne pravidlá hry a nikdy neprestal študovať. „Autor historického románu na seba berie mimoriadny záväzok. Musí viesť zreteľnú čiaru medzi faktami a fikciou. Autor science fiction musí pracovať s druhou mocninou tejto zodpovednosti,“ hovorí.
Clarkove „vymýšľance“ nemajú kvalitu brúseného literárneho drahokamu. Stali sa však predzvesťou usporiadania vecí, v ktorom sme sa prednedávnom ocitli. Kým umenie sa púšťa do vedeckého výskumu, veda nám ponúkla novú estetiku. „Hocijaká dostatočne vyvinutá technológia je na nerozoznanie od kúzla,“ znie životné zistenie fantastu.
