FOTO - ARCHÍV
Asi nijaká operná speváčka minulého storočia nevyžarovala toľko vášne ako grécko-talianska sopranistka Maria Callas. A máloktorej vášni sa publikum korilo tak bezvýhradne ako jej. Primadonna absoluta, zbožňovaná nielen milovníkmi opery, zomrela pred dvadsiatimi piatimi rokmi - 16. septembra 1977 vo svojom elegantnom parížskom byte. Mala 53 rokov.
Maria Anna Sophie Cecilia Kalogeropoulos, dcéra gréckeho lekárnika z New Yorku, vyštudovala spev v Aténach. Vážila takmer sto kilogramov a bojovala s prudkou vyrážkou na tvári. Začiatkom päťdesiatych rokov odrazu päťdesiat kilogramov schudla, vraj bez toho, aby začala menej jesť, a zmenila sa na znepokojivo štíhly symbol. Stala sa z nej Maria Callas. La Divina.
Náhly úbytok na hmotnosti patrí k mnohým záhadám jej života. Istá americká firma na cestoviny tvrdila, že Maria Callas skrásnela konzumovaním ich špagiet. To sa celkom do jej obrazu v médiách hodí: bol to jedinečný konglomerát z legiend, lží a škandálov.
Pichľavá, depresívna a nekonečne talentovaná. Tento jej mýtus budovali mnohí. Jej matka, ktorá ju napadla v hanopise Moja dcéra za to, že slávna speváčka vyhadzovala jej bezostyšné žobropisy. Jej o tridsať rokov starší muž Battista Meneghini jej nekompromisne vyjednával astronomické gáže, a tak vybudoval imidž pahltnej umelkyne s nepríjemnými škandálmi v milánskej Scale a Metropolitan Opera.
Pred jej indispozíciami sa riaditeľom triasli kolená. Na Nový rok 1958 nechala ísť obecenstvo vrátane talianskeho prezidenta Giovanni Gronchiho po prvom dejstve Belliniho Normy domov. „Vyžadujem aj od seba iba to najlepšie,“ vysvetlila.
Milionár Aristoteles Onassis ju pozval na svoju jachtu Christiania. Ona vtedy opustila svojho manžela, Onassis sa však oženil s prezidentskou vdovou Jaqueline Kennedyovou. A o tom, že Callas a Onassis boli v priateľskom kontakte až do jeho smrti, väčšina životopisov mlčí.
Každý chýr, každý škandálik udržiaval v pohybe mašinériu mýtu a zvyšoval trhovú cenu Callasovej ako popovej ikony sedemdesiatych rokov, ako Madonny klasickej hudby. Spievala v operách Belliniho, Cherubiniho, Donizettiho, Wagnera.
Gramofónový priemysel jej umožnil po smrti druhú kariéru. Podľa údajov firmy EMI je predaj albumov s Callasovou dnes vo Francúzsku vôbec najvyšší.
Jej neobyčajný dramatický hlas urobil revolúciu v ponímaní krásy: dovtedy vládol vybrúsený ideál hladučkej Renaty Tebaldiovej. V hlase Marie Callasovej chcelo publikum počuť ozvenu jej dramatického života. Život opernej divy sa sám mal stať operou, zostúpiť z gréckeho Olympu alebo klesnúť až na bulvár ako červená knižnica.
Po pozvoľnom vzostupe sa roku 1974 predstavila publiku na svojich posledných veľkých koncertoch. Potom žila sama v parížskom ústraní a dávala už len lekcie spevu. Pochovali ju na Pere Lachaise, ale o päť rokov neskôr sa miestom jej posledného odpočinku stalo grécke more.
Jedným z tých, kto dodnes ťaží z jej slávy, je taliansky režisér Franco Zeffirelli. Inscenoval s ňou Turek v Taliansku, La Traviata, Tosca, Lucia a Norma. V televíznych dokumentárnych filmoch špekuloval o možnosti, že Callasová bola s Onassisom tehotná a že si dala dieťa vziať (chýr, ktorý si vymyslela Arianna Stassinopoulusová roku 1980 vo svojej biografii Callas). Zeffirelli rád rozpráva o jej posledných mesiacoch, o tejto „ľudskej tragédii“, strate hlasu, úteku pred verejnosťou, závislosti od tabletiek.
K jej výročiu uviedli vo Francúzsku jeho nový film Callas Forever. „Callas je ikona,“ hovorí Zeffirelli, „vznáša sa nad všeobecným nadšením, nad súkromnými vzťahmi, nad časom.“ Jej postavu priblížil fiktívnym príbehom. Franco Zefirelli si doňho vymyslel producenta Larryho Kellya (Jeremy Irons), ktorý dáva Callasovej (Fanny Ardantová) faustovskú ponuku: diva bez hlasu má nakrútiť Carmen.
Vtip je v tom, že na to nepotrebuje spievať. Hlas k obrazu vystrihnú zo starších nahrávok. Jednoduchý trik má ešte raz vzkriesiť mýtus, zarobiť peniaze a povzbudiť sebavedomie starnúcej divy. A Callas skutočne nájde stratenú chuť do života, pracuje ako šialená, dáva sa oslavovať, ale na konci sa predsa len spamätá: „Nechcem svoju poctivú kariéru skončiť klamstvom.“ Projekt Carmen zakáže a producentov necháva platiť vynaložené náklady.
Psychogram Ardantovej Marie Callasovej žije z jej úsporného gesta, z understatementu: je sebavedomá, náladová, éterická a strápená - žena, ktorej život nezodpovedá obrazu na verejnosti. Pripravuje sa na smrť a nesmrteľnosť tým, že sa vyslobodí zo svojho mýtu. Jej verzia Marie Callasovej je pokorná, kým sám Zeffirelli zaobchádza, aspoň spočiatku, s mýtom podobne ako americká firma na špagety, čo tvrdila, že vďaka nej schudla Maria Callas.
