FOTO - ARCHÍV
Ešte začiatkom 50. rokov Brazíliu väčšina znalcov svetovej politiky radila minimálne na úroveň takých krajín, ako je dnes Indonézia, Čína alebo India. Dnes táto najväčšia juhoamerická krajina tancuje podľa rokovaní so zahraničnými veriteľmi. Zlé jazyky vravia, že život „na sekeru“ odštartoval jeden z najvýznamnejších brazílskych prezidentov - Juscelino Kubitschek. Zakladateľ hlavného mesta Brazílie - Brasilia -, ktorý mal aj české korene, by sa zajtra dožil rovných sto rokov.
V poradí 20. brazílsky prezident sa narodil v skromných podmienkach v Diamantine, baníckom meste asi 300 kilometrov od veľkomesta Belo Horizonte. Otec Joao César de Oliveira poskúšal v živote všeličo, bol požiarnikom, brusičom drahých kameňov, podomovým obchodníkov a pred tým, ako relatívne mladý podľahol tuberkulóze, stihol pracovať aj v policajnom zbore. Matka Júlia Kubitschková mala pokojnejšiu povahu. Táto vnučka českého emigranta Jána Kubitschka, ktorý prišiel do Brazílie z Třebone v roku 1831, bola učiteľkou.
Mladý Juscelino bol vraj veľmi nahnevaný, keď videl, že nemôže pomôcť svojmu chorému otcovi. Tak sa rozhodol, že bude lekárom. V roku 1921 sa presťahoval do Belo Horizonte, kde začal študovať medicínu. Venoval sa urológii, ktorú doštudoval vo Francúzsku.
Nepokojná povaha, plná snov, ho ale vrátila do Brazílie, kde sa dlho v lekárskej ordinácii nezdržal. Už v roku 1931 sa začal tlačiť do politiky. Jeho katapultom bola „ústavná“ revolúcia z roku 1932. S odstupom času možno povedať, že to bola vari najlepšia revolúcia, akú mohla Brazília zažiť. Hŕstka bohatých nadšencov si jedného dňa zmyslela, že Brazília nemôže byť krajinou, ktorá bude donekonečna vyvážať polotovary. Chceli krajinu industrializovať a podporovať výrobu.
Po aktívnej účasti na „priemyselnom“ prevrate si v roku 1934 cez vplyvných kamarátov zasadol do úradu guvernéra štátu Minas Gerais. V tom istom roku sa stal aj federálnym poslancom. Svoj mandát však nedokončil. Ďalší prevrat ho totiž poslal späť do lekárskej praxe.
Až krušné začiatky 40. rokov priniesli návrat „priemyselnej“ generácie politikov. Táto vlna ho posadila do kresla starostu mesta Belo Horizonte. V tom čase prvýkrát spolupracoval s architektom Oscarom Niemeyerom. Obaja ani netušili, že raz budú zakladať nové hlavné mesto.
Po druhej svetovej vojne sa Kubitschek najskôr vrátil do parlamentu, v roku 1950 pracoval už ako guvernér štátu Minas Gerais a začal vážne uvažovať o kandidatúre na post prezidenta. I tento sen sa mu splnil.
Kubitschek sa stal prezidentom v januári 1956. Ani sa nezohrial a národu avizoval program, ktorý sa až príliš podobal na Maov „veľký skok“ či Chruščovove poľnohospodárske vízie. Kubitschek chcel stihnúť „50 rokov za 5 rokov“. V rámci svojej „päťročnice“, v ktorej ale na rozdiel od komunistických kolegov nebičoval národ, ale zahraničné banky, chcel prezident postaviť hlavné mesto niekde uprostred vyľudneného brazílskeho vnútrozemia. Miesto i peniaze sa našli a pán prezident sa chodil každý víkend pozerať, ako pokračujú práce na „oživení“ vnútrozemia.
Šéfarchitekt projektu Oscar Niemeyer ani minulý rok v rozhovore pre BBC nepripustil, že by bol návrh absurdný. Kritici ale namietajú, že mesto Brasilia nemá kultúru a ani priestor pre veselú brazílsku náturu. Postavili obrovské námestia, betónové apartmány, gigantické ulice, no chýba im život. Podľa autorov vrátane Kubitschka však najdôležitejšie zostáva to, že si národ za tri roky dokázal postaviť hlavné mesto a splniť si tak svoj sen. Treba dodať, že na „sekeru“.
Na megaprojekt hlavného mesta potreboval Kubitschek politickú stabilitu a sociálny zmier. Ten dosiahol tak, že do širokej koalície posadil vedľa zástupcov tých najsilnejších brazílskych rodín aj ľudí z robotníckej triedy. Vznikol tak akýsi „štát kompromisu“, v ktorom sa mohlo veselo investovať a prejedať pri zníženom sociálnom napätí. Na Juscelina tak zostali síce príjemné spomienky, ktoré sa viažu na časy rozvoja, ale aj čas, keď sa po prvýkrát začalo vo veľkom míňať, čo v Brazílii cítiť až dodnes. Prvé následky prišli už koncom mandátu v roku 1960, keď krajina zažila jednu z prvých poriadnych hyperinflácií.
O návrat do politiky sa snažil ešte niekoľko rokov, až kým jeho politický comeback nezahatal vojenský prevrat v roku 1964. Odvtedy sa Kubitschek túlal v dobrovoľnom exile po Európe či Amerike. Do Brazílie sa vrátil len preto, aby podnikal. Zomrel pri dopravnej nehode - 22. augusta 1976.
