FOTO - ARCHÍV
ybuje sa len o tom, že 3. augusta 1492 - presne pred 550 rokmi - vyplával z juhošpanielskeho Palosu, aby o niekoľko týždňov objavil nový svet.
Neistotu do života Krištofa Kolumba ako prvý vniesol jeho syn Fernando v knihe Život admirála (1571). Napísal, že otec si želal, aby jeho vlasť i pôvod nikto nepoznal. „Keď otec žil, tak som nemal odvahu sa ho na takéto veci pýtať,“ napísal Fernando.
Historici tvrdia, že viac o Kolumbovi povedali jeho súčasníci. Spomínali, že bol „mužom mora už od mladosti“. Poznal Severné aj Stredozemné more. No práve historici sa už viac ako sto rokov pýtajú, či Colón, ako Kolumba volajú Španieli, a Colombo, ako mu hovoria Taliani, bola vôbec tá istá osoba.
Rodina „talianskeho“ Kolumba pochádzala z Janova. Boli to skromní remeselníci a obchodníci s látkami. A presný dátum narodenia? Ani ten nie je známy, hovorí sa o 28. auguste 1451. Keď sa tento deň viac-menej ustálil, tak začali podaktorí španielski akademici tvrdiť, že Colón a Colombo boli dve rozličné postavy. Colón bol vraj španielsky žid a Colombo Talian. O niečo neskôr túto verziu spochybnil renomovaný historik Luis Ulloa, podľa ktorého je Kolumbus pôvodom z Katalánska. Nuž a aby špekulácií nebolo málo, tak madridská Kráľovská historická akadémia v roku 1926 napísala, že „Colón sa mohol narodiť nielen v Katalánsku, Janove, ale dokonca aj v Pontevedre - v Galícii na severozápade Španielska“.
Sklamaní historici si nikdy nevedeli presne vyložiť ani na Kolumbove denníky a záznamy. Pýtajú sa, prečo nepísal v taliančine, ale v španielčine, navyše prešpikovanej galícijským dialektom. Rovnako si nevedia vysvetliť, prečo dával miestam, ktoré objavil, španielske názvy.
Mladosť Colóna nie je známa, Colombova áno. Študoval vraj v Piave a istejšie je až to, že sa v roku 1479 usadil v Portugalsku, kde sa o rok neskôr oženil s Felipou Monizovou. V najzápadnejšej krajine Európy sa prvýkrát ako samouk dotkol kartografie a astronómie.
V polovici 15. storočia sa Turci zmocnili Konštantinopolu a Európa nemala ako obchodovať s Áziou. Námornú cestu do Ázie ako prví hľadali Portugalci. Kolumbus bol teda v správnej krajine. Hoci bol na lisabonskom kráľovskom dvore pečený-varený, nikdy nepresvedčil, že jeho cesta do Indie západným smerom môže byť úspešná. Preto sa o pár rokov neskôr presunul do Španielska.
Kolumbus nebol nikdy schopný vysvetliť dôvody pre svoju morskú výpravu. Domnieval sa, že existuje pevnina, ktorej dal meno Východná India. Ani na madridskom kráľovskom dvore však neodhalil zdroj svojich informácií, hoci kráľovskí poradcovia žiadali dôkazy. Niekto však pravdu poznal. Bol to istý mních, ktorý panovnícky dvor v Španielsku presvedčil, že Kolumbus má pravdu.
Už 3. augusta 1492 tak mohla z juhošpanielskeho Palosu vyplávať malá flotila, pozostávajúca z troch lodí. Po 32 týždňoch sa dostali do Ameriky.
Jeho objav vyvolal potešenie. Priniesol perly a zlato, kráľovský dvor tak nemusel o potrebe druhej plavby dlho presviedčať. Spolu absolvoval štyri plavby a pri poslednej sa dostal až do dnešného stredoamerického Hondurasu. Až do konca života bol presvedčený, že prenikol do Ázie.
Kolumbove mystériá pokračovali aj po jeho smrti v roku 1506 v španielskom Valladolide. V roku 1509 pozostatky preniesli do Sevilly, kde zomrel jeho najstarší syn Diego. Obaja mali ležať vedľa seba. Vdova po Diegovi však žiadala, aby pozostatky previezli do Santo Dominga, v súčasnej Dominikánskej republike. Pobudli tam dve storočia.
V roku 1795 karibský ostrov obsadili Francúzi a Španieli sa už v tom čase na popol moreplavca pozerali ako na národný poklad. Urnu tak pre istotou previezli do Havany. O sto rokov neskôr sa však Kubánci osamostatnili a pozostatky sa zase vrátili do Sevilly, kde sú dodnes. Patria skutočne Kolumbovi?
V roku 1877 našli robotníci vedľa oltára v katedrále v Santo Domingo urnu. Bolo na nej napísané: „Illtro. y Esde Varon Dn Cristoval Colon“ - Krištof Kolumbus s všetkými titulmi. Pozostatky, ktoré sa previezli do Havany a odtiaľ do Sevilly, experti označili za Diegove. Hrob Krištofa Kolumba teda nájdete i v Santo Domingu.
Historici by mohli pokojne spávať, keby sa nenašla ďalšia skupina znalcov, podľa ktorej Kolumbove pozostatky nikdy neopustili Valladolid. Toľkými sochami a toľkými hrobmi sa nemôže pýšiť nikto, a to už aj preto, že v roku 1892 darovali Sevillčania mestu Janov časť popola svetoznámeho moreplavca.
Kto bol Colón a kto Colombo, odkiaľ vedel, že je na západe pevnina, a prečo mu pomohli Španieli? Odpovede si tento pán vzal do hrobu - pre istotu nie jedného.
