Keď mal Mohamed Ibn Abdulláh na začiatku 6. storočia prvé vízie, netušil, že položil základ nového náboženstva a svetonázoru, ku ktorému sa raz budú hlásiť milióny ľudí. Mohamed sa založením islamskej obce snažil o návrat k pôvodným hodnotám kočovných arabských kmeňov - súdržnosti, pohostinnosti a tolerancii. Predovšetkým však zrušil vyznávanie bôžikov a démonov a upevnil vieru v jediného Boha. Smrťou 8. júna 632 zanechal islam a moslimov bez svojho nástupcu, čím sa začal rozkol len chvíľu jednotných Arabov.
Mohamed sa narodil pravdepodobne v roku 570 v Mekke. Pochádzal zo schudobneného rodu, ktorý patril k bohatému kmeňu Kurajšovcov. Mekka bola centrom Arabského polostrova. Ležala na obchodnej ceste, boli tam bohaté studne a sväté pútnické miesto kočovných Arabov - Kaaba.
Správy o jeho detstve sú opradené legendami. Isté je, že jeho otec zomrel tesne pred chlapcovým narodením a po smrti matky Aminy sa ho ujal starý otec a neskôr strýc Abú Tálib. S ním cestoval aj s karavánou na obchodnú cestu do Sýrie. Ako dvadsaťpäťročný, ešte stále slobodný, začal pracovať ako obchodný agent u bohatej vdovy Chadídže. Čoskoro sa s oveľa staršou ženou oženil. Trápilo ho, že nemal syna. Zo zväzku s Chadídžou vzišli štyri dcéry a dvaja synovia, obaja chlapci však skoro zomreli.
Podľa legiend zažil Mohamed prvé zjavenie ako štyridsaťročný, teda v roku 610. Mohamed musel prežívať hlbokú psychickú krízu, ktorá prerástla do náboženských predstáv. Nakoľko sa na jeho prvých víziách podpísal rozklad pôvodnej spoločnosti či už po stránke morálnej, sociálnej alebo náboženskej, nie je úplne jasné. Historici však predpokladajú, že určite aspoň podvedome bol nimi ovplyvnený, čo sa odráža aj v prvých súrach Koránu - svätej knihe, ktorú spísali Mohamedovi prívrženci.
Svojich vízií sa zľakol. Obavy z pomiatnutia ho údajne dohnali až k myšlienkam na samovraždu. Oporou mu bola manželka Chadídža, ktorá v ňom upevnila vieru, že je Božím poslom. S jej podporou si na zjavenia postupne zvykol, aj keď sa spájali s bolesťou. Celé hodiny zostával v bezvedomí, mal triašku, zalieval ho studený pot, počul zvláštne zvuky - zvony a hlasy. Podľa niektorých vedcov je možné, že sa dostával do tranzu podobne ako neskorší mystici. Dokonca sa neskôr doňho dokázal dostať sám a to na najrôznejších miestach pri jedle, pri umývaní, pri jazde na ťave, ale aj v spoločnosti. Hneď ako sa prebral, prednášal verše, ktoré mu prostredníctvom anjela Gabriela zjavil Alah.
K jeho prvým prívržencom patril úzky rodinný okruh. Až po troch rokoch si trúfol ísť na verejnosť. Spočiatku vplyvné kurajšovské rody nevideli v Mohamedovi žiadnu hrozbu. Až keď začal kritizovať miestnu oligarchiu a jej odklon od tradičných hodnôt a požadoval ich dodržiavanie, začali ho verejne napádať.
Situácia sa vyostrovala a prorok poradil niektorým prívržencom, aby odišli do Abesínie na území dnešnej Etiópie. On sám s hŕstkou verných vydržal ešte ďalších sedem rokov v Mekke, ale odporcovia na nich neustále útočili a nakoniec sa pokúsili zabiť aj Mohameda. Zomrela Chadídža aj Abú Tálib.
Keďže sa medzi vyznavačmi islamu našlo aj niekoľko obyvateľov oázy Jatrib, požiadal ich o ochranu a prichýlenie všetkých prívržencov. Jatrib sa nachádza asi 350 kilometrov severozápadne od Mekky a žili tu dva veľké arabské kmene, ktoré medzi sebou viedli kruté boje. Mohamed s ich predstaviteľmi uzatvoril zmluvu, podľa ktorej ho mali prijať ako proroka a on mal rozhodovať pri ich šarvátkach. A tak v septembri 622 potajomky odišiel spolu s priateľom Abú Bakrom do Jatribu. Od tohto dátumu sa počíta aj začiatok moslimského letopočtu. Jatrib sa na počesť proroka premenoval na Madínat an-Nabí - Mesto prorokovo, alebo skrátene Medina.
Tam sa stal politikom, vojenským vodcom, sudcom aj náboženskou autoritou. Mohamed vypracoval hlavné zásady náboženstva, rodinné a spoločenské vzťahy, právne nariadenia.
Mohamed viedol proti Mekke, ktorá sa spojila so židovskými kmeňmi, tri nerovnocenné vojny, a tak jeho víťazstvá boli pre ďalšiu existenciu islamu rozhodujúce. Obyvatelia Mekky sa nakoniec bez boja Mohamedovmu vojsku vzdali a púť ku Kaabe, ktorú podnikol po víťaznom vstupe do mesta v roku 630, sa stala jedným z piatich hlavných pilierov islamu. Mohamed určil rituály pri všetkých dôležitých sviatkoch a pri modlitbách. Jediné, čo pevne nestanovil, bol jeho nástupca. Spory o nasledovníctvo, na ktoré si nárokoval Mohamedov priateľ Abú Bakr a na druhej strane aj jeho zať Alí, spôsobili rozkol medzi moslimami. Už o dvadsať rokov neskôr sa rozdelili na dve veľké skupiny - šiítov a sunnitov.
Autor: JANA ČEVELOVÁ
