George Marshall. FOTO – ARCHÍV
„Naša politika nie je namierená proti žiadnej krajine alebo ideológii, ale proti hladu, biede, skaze a chaosu.“ Na prvý pohľad šlo o bežnú vetu amerického ministra zahraničia Georgea Marshalla prednesenú na pôde Harvardovej univerzity. Lenže výber slov bol veľmi starostlivý a skupine popredných amerických politikov a vzápätí aj analytikov úplne jasný. Črtali sa základy budúceho a povestného Marshallovho plánu na záchranu Európy! Od významného prejavu, ktorý naštartoval nové pomery na starom kontinente, uplynulo práve päťdesiatpäť rokov.
Poradcovia prezidenta Harryho Trumana to naozaj mysleli tak, ako to minister povedal. Nikomu z nich ani len nenapadlo, že by sa Stalinovi mohlo podariť rozdeliť Európu na dve časti: západnú a východnú.
Signály z Moskvy však taký charakter mali. V jednom zo Stalinových, na prvý pohľad nezaujímavých prejavov ich zachytil iný Američan. George Kennan, vtedajší radca amerického veľvyslanectva v Moskve.
Pochopil, že na recepciách, večierkoch či iných oficiálnych, alebo polooficiálnych stretnutiach sa nič nedozvie. Treba iba analyzovať Stalinove verejné prejavy! K iným sa totiž nik z cudzincov ani dostať nemohol. V jednom z nich Kennan zachytil výrok, ktorý ho šokoval. „Za súčasného vývoja kapitalizmu vo svetovej ekonomike je svetový mier nemožný.“ Kennan pochopil, že táto veta je novým programom Moskvy.
Okamžite výrok zanalyzoval a odoslal do Washingtonu. K rozboru dodal aj varovné slová: „Domnievam sa, že Moskva fanaticky verí, že sovietska moc bude v bezpečí iba vtedy, ak podkope americký vnútorný spoločenský súlad, ak sa zničia americké tradície a ak sa zrúti medzinárodný vplyv Ameriky.“
Tento nadaný diplomat skutočne ako prvý jasne postrehol zárodky budúcej tragédie, ktorú Stalin pripravoval v kremeľskej pracovni. Neskôr analýzu rozšíril. Vyšla v prestížnom časopise Foreign Affairs a článok bez podpisu spôsobil zdesenie. V tom čase v Amerike ešte stále mnoho vplyvných ľudí verilo v priateľstvo a spoluprácu s Moskvou.
Článok sa stal jadrom známej Trumanovej doktríny, ktorá vstúpila do dejín ako téza zadržiavania komunizmu. George Kennan predpovedal, že Stalinovi nejde iba o zmocnenie sa strednej a východnej Európy, ale aj o prienik do oblasti Stredozemného mora, na Stredný východ, ale aj na samotný Západ. Cieľom bolo najmä Taliansko a Francúzsko, kde vznikli silné komunistické strany.
Moskva napríklad žiadala od tureckej vlády postúpenie časti územia v Bospore, kde chcela vybudovať námornú základňu. Ešte predtým vypukla občianska vojna v Grécku, medzi probritsky orientovanou vládou a komunistickou frakciou ovládajúcou severnú časť krajiny.
Londýn už na pomoc nestačil, a preto sa obrátil na Washington. Truman žiadosť podporil a Kongres schválil injekciu vo výške štyristo miliónov dolárov pre Grécko a Turecko. Neskôr oba štáty dostali ešte dvesto miliónov. A doláre ukázali svoju silu: Turecko sa ekonomicky postavilo na nohy a v Grécku napokon komunisti prehrali.
Lenže napriek tomuto úspechu sa objavil oveľa väčší problém. Ohnisko studenej vojny sa začalo rodiť v strede a na západe Európy. Preto Kennan poradil Georgeovi Marshallovi, aby podnikol zásadnú akciu. Tá sa začala práve prejavom na Harvardovej univerzite.
Marshall postupoval veľmi opatrne. Navrhol jednotnú ekonomickú pomoc všetkým európskym štátom vrátane Sovietskeho zväzu. Američania totiž vycítili, že ak sa Európa čo najskôr z povojnových rán ekonomicky nepozviecha, nepríjemne sa to dotkne aj Ameriky. Práve týmto prejavom sa jasne upevnili myšlienky transatlantickej spolupráce.
Spočiatku Moskva reagovala kladne. Sovietskeho ministra zahraničia na londýnskej konferencii, ktorá rokovala o založení Marshallovho plánu, sprevádzalo až osemdesiat poradcov. Vyzeralo to nádejne. Lenže počas konferencie dostal zrazu na stôl lístok od Stalina. Sovietska delegácia sa zdvihla a bol koniec.
Stalin vybadal, že v pláne je niečo, čo ide proti jeho zámerom. O niečo neskôr odmietol plán aj Klement Gottwald a potom sa už tragédia nadlho presťahovala do strednej a východnej Európy.
Keď vo februári 1948 ovládli Československo s pomocou sovietskych poradcov komunisti, Európa sa rozdelila na dva svety.
Americký Kongres potom už neváhal. Okamžite vydelil na pomoc európskej obnove (ale už iba západnej) na tie časy astronomickú sumu: trinásť miliárd dolárov. Západ sa postavil na nohy, stred a východ Európy si vyskúšal experiment.
Analýza talentovaného diplomata Georgea Kennana, ktorý Marshallov plán v podstate vymyslel, sa napokon vyplnila do posledného riadku. V článku pre Foreign Affairs totiž napísal ešte tieto prorocké slová:“ Komunizmus raz padne tak či tak. Prečo? Pretože sovietska moc nesie v sebe zárodky vlastného rozpadu…“
