FOTO – ARCHÍV
, popravami a internačnými tábormi niekoľko ďalších rokov jeho vlády. Ako sa však na rok 1956 zabúdalo, Kádára začali vnímať doma aj vo svete ako muža politiky najmenšieho zla. Jeho „gulášový komunizmus“ sa stal známym pojmom, v Maďarsku prežilo aj súkromné podnikanie. Kádár by sa v týchto dňoch dožil 90 rokov.
Keď sa komunizmus vo východnej Európe rúcal, Maďarsko previedli k pluralitnej demokracii bývalé kádre Kádárovej robotníckej strany. Sympatie ku Kádárovi po zmene režimu však vystriedalo odsúdenie. Maďari vyslovili verdikt: je vinný z potlačenia revolúcie v roku 1956, aj keď to urobil na nátlak Moskvy. Je vinný, že udržiaval socialistický model a zároveň svoju moc za cenu obrovských dlhov.
Takých, že každé dieťa malo vo chvíli, keď sa narodilo v roku 1989, už dlh 1500 dolárov. Je však neodškriepiteľné, že socialistická moc nebola taká perverzná ako v iných krajinách. Maďarskí historici doteraz nedokázali Kádára presne zaškatuľkovať.
Narodil sa 26. mája 1912 v Rieke v rodine slúžky, ktorá ho dala na výchovu k príbuzným, s ktorými žil v Budapešti. Kádárov životopis je pre komunistu vzorový - robotnícky káder, mechanik, ktorý sa už ako 17-ročný angažoval v odboroch a robotníckom hnutí, v komunistickom odboji, v strane.
Nudný je aj zvyšok - súhrn straníckych a vládnych funkcií. O jeho osobnom živote sa nedá povedať veľa zaujímavého. Do vysokej funkcie sa dostal ako podpredseda Maďarskej komunistickej strany v roku 1946, v roku 1948 už bol ministrom vnútra. V apríli 1951 ho uväznili, v roku 1954 rehabilitovali.
Ďalšie obdobie jeho života je späté s tragickým rokom 1956. V maďarskej histórii je jeho meno zapísané červenými písmenami. Vláda na čele s Imre Nagyom začala s demokratickými zmenami - vystúpila z Varšavskej zmluvy a usilovala sa o obnovenie pluralitného systému. Kádár sa dostal na čelo Maďarskej robotníckej strany. Po návšteve Moskvy 4. novembra oznámil vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády a v ten istý deň sovietske tanky začali potláčať „kontrarevolučné“ bunky. Zanechali za sebou stovky mŕtvych.
Sovietskej moci sa odvtedy Kádár nikdy nevzoprel, aj keď neskôr brežnevovské vedenie sledovalo jeho pokusy o reformu veľmi ostražito. Držal sa hesla: „Bez Sovietskeho zväzu niet socializmu.“ Imre Nagya v roku 1958 popravili. Kádárova vláda legalizovala prítomnosť sovietskych vojsk v roku 1957.
Začiatkom 60. rokov sa maďarská diplomacia v tichosti, ale o to intenzívnejšie obracia na Západ a v strane silnie reformné hnutie, ktoré presadilo v socialistickom bloku jedinečný hospodársky model. V roku 1963 Maďarsko vyhlásilo amnestiu a takmer všetci politickí väzni z roku 1956 sa dostali na slobodu.
Zahraničná tlač čoraz menej spomínala Kádára ako diktátora, ktorý krvavo potlačil revolúciu, o to častejšie ho spájali s tzv. gulášovým komunizmom. V roku 1968 však Kádár predsa videl svoje miesto na strane ZSSR, i keď predtým sympatizoval s Dubčekom. Vojská do Československa poslal.
Väčšinu občanov presvedčil, že sa majú dobre, súkromný sektor bol povolený. Životná úroveň však rástla vďaka pôžičkám. Západ vďačne podporoval liberálne črty režimu a osobné slobody.
Moc nežiadala, aby sa občania stopercentne stotožňovali so systémom. Ak opozícia otvorene nespochybňovala moc a systém, neprenasledovali ju. Známe bolo heslo: „Kto nejde proti nám, je s nami.“ Povolený bol politický kabaret, čoraz menej sa obmedzovalo cestovanie na Západ.
Výška zahraničného dlhu bola tajná až do jeho smrti v roku 1989. Hospodárstvo upadalo a napokon bolo treba brať úvery aj na splátky tých starších.
Kádár nemal výraznú charizmu, udržal si skromný robotnícky zjav. Nedosadil svoju rodinu do najvyšších funkcií. Ani on však vo svojom mocenskom aparáte nestrpel konkurenciu.
Kádár zomrel 6. júla 1989, ešte pred skutočným prevratom, ktorý sa počíta od prvých slobodných volieb v roku 1990. V roku 1956 vystriedal pri moci Imre Nagya, teraz odchádza Kádár a do povedomia sa vracia opäť Nagy, ktorého nechal popraviť. Vo chvíli, keď maďarský Najvyšší súd oznamoval verdikt o rehabilitácii Nagya, vstúpil do miestnosti muž a povedal: „Kádár je mŕtvy.“
