FOTO – ARCHÍV
Bram Stoker mal smutné detstvo. Vyzeralo to, že bude rád, keď prežije aspoň nudný život. Keď spoznal herca Henryho Irvinga, všetko sa zmenilo. Dostal sa do sveta divadla a kumštu a hlavne spoznal svojho Drakulu. Bram Stoker pred 90 rokmi - 20. apríla 1912 - zomrel, vďaka Drakulovi však žije ďalej.
Abraham Stoker sa narodil pri Dubline v roku 1847. Celé detstvo strávil v posteli, pretože bol vážne chorý. Nemohol chodiť, veľmi neskoro sa naučil rozprávať, ale vytrvalo čítal a hltal matkine strašidelné príbehy. Vyrastal z neho krehký hanblivý chlapec, stále zahrabaný v knihách.
Zmenila ho univerzita Trinity College v Dubline. Získal diplom a vyznamenanie z matematiky a titul „Najlepší atlét na univerzite“. Hral skvele futbal a napriek tomu, že do siedmich nevstal z postele, zvíťazil v chodeckom maratóne. V tom čase už Stoker vyzeral úplne inak: definitívne dospel, mal robustnú postavu, geniálny rozum a hustú bradu.
Počas štúdia na Trinity College sa stala ešte jedna dôležitá udalosť, ktorá mala neskôr úplne zmeniť Stokerov život: do mesta prišiel anglický divadelný súbor a Stokera očaril mladý herec s emotívnym prejavom - Henry Irving.
Keď si na druhý deň otvoril miestny denník Dublin Evening Mail, o predstavení v ňom našiel len suchú správu. Nahnevaný mladík prišiel do redakcie so svojou vlastnou recenziou na hru a hneď ho prijali na neplatené miesto kultúrneho redaktora.
Musel si však nájsť normálne zamestnanie. Napriek tomu, že miloval záhady, literatúru a filozofické debaty, otec ho presvedčil, aby si vybral nudné povolanie štátneho úradníka. Osem rokov žil jednotvárnym úradníckym životom, čo z neho urobilo puntičkárskeho byrokrata. Tu napísal aj svoju prvú knihu: Povinnosti írskeho úradníka na pokladníckych schôdzach.
Vtedy sa v Dubline opäť objavil Henry Irving, teraz už ako veľká londýnska hviezda. Stokera a jeho recenziu si však pamätal. Pozval ho na večeru, nechal sa ospevovať a nakoniec mu ponúkol prácu osobného asistenta a manažéra jeho divadla Lyceum v Londýne. Bol to večer, keď Stoker spoznal Drakulu.
Venoval Irvingovi zvyšok života. Slúžil mu bez prestávky 27 rokov, nemal čas na rodinu ani na žurnalistiku. Chodil za ním ako poslušný pes, na každé predstavenie, na každý zájazd, dohadoval mu schôdzky, staral sa o všetky detaily, splnil mu každé prianie. Sebavedomý egoista Irving si Stokera doslova skrotil.
Chorobná závislosť od herca ničila Stokerovi rodinný život. Oženil sa ešte v Dubline s krásnou Florence Balcombovou. Je stále záhadou, prečo si vybrala práve jeho, pretože mal o ňu záujem napríklad aj básnik Oscar Wilde, inak Stokerov priateľ a spolužiak z Trinity College. Je zvláštne, že Bram Stoker popritom vládal ešte písať. Napísal niekoľko poviedok a románov, medzi nimi napríklad zbierku ôsmich príbehov Hadov priesmyk a kolekciu morbídnych detských rozprávok Pod východom slnka. Žiadna však nemala veľký úspech. Okrem románu Drakula.
Existuje mnoho teórií, ako prišiel Stoker k postave krvilačného grófa Drakulu. Podľa jednej z nich mu jeho priateľ, profesor budapeštianskej univerzity, rozprával o východoeurópskych vampírich legendách. Stokera to fascinovalo a vybral sa študovať do knižníc mýty o vampíroch. Pritom náhodou narazil na meno krutého valašského kráľa Vlada III. Drakulu, ktorý svojich protivníkov napichoval na drevené koly. „Drakula“ znamená v rumunčine diabol alebo drak. Stokerovi sa meno zapáčilo a zmenil hlavnú postavu z pôvodného grófa Vampíra na grófa Drakulu.
Vlad III. Drakula však nebol ani gróf, ani upír a ani nepil krv, takže drakulológovia tvrdia, že Stoker nepísal o ňom. Rumunsko napriek tomu plánuje postaviť v Transylvánii, na miestach, kde sa odohráva Stokerov príbeh, veľký zábavný park - Drakulaland.
Anglická časť príbehu sa odohráva v prímorskom Whitby. Podľa iných prameňov práve tu začal Stoker premýšľať o knihe o vampíroch. Údajne ho podnietil obraz potápajúcej sa ruskej lode Dimitrij a tajomné prostredie mestečka. Hlavné postavy mal Stoker vytvoriť podľa obyvateľov Whitby.
Súčasní literárni kritici však tvrdia, že skutočným Stokerovým Drakulom bol jeho zamestnávateľ - Henry Irving. Irving si k sebe Stokera pripútal presne ako gróf Drakula Renfielda, postavu z románu. Irving zo Stokera vyciciaval život - presne ako gróf Drakula z ľudí krv. Podľa zachovaných Irvingových fotografií sa s grófom trochu zhodujú aj výzorom. Stoker podľa niektorých napísal svoje dielo ako tichú odplatu za roky, ktoré mu slúžil.
Spisovateľ zomrel v roku 1912 na vyčerpanie. Hoci jeho kniha sa pomerne dobre predávala, najmä v Amerike, nikdy z nej nemal veľa peňazí.
