FOTO – ARCHÍV
Ak študentom na strednej škole vysvetľujete osud ľudí, ktorí spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, spontánne si priložia prst na čelo a symbolicky i vystrelia. Najmä mladí muži si neuvedomujú hlbokú tragiku osudov Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša a ich druhov. Slovák Jozef Gabčík by oslávil včera deväťdesiate narodeniny. Ako tridsaťročný si však v katakombách pravoslávneho Chrámu Cyrila a Metoda v Prahe, obkľúčený jednotkami SS a gestapom, vzal život. Heydrich, „kat českého národa“, vtedy už nežil - misia československých parašutistov bola úspešná.
Gabčíkov slávny čin je všeobecne známy, opísaný, sfilmovaný. O ňom samotnom sa však píše málo. Jednoduchý chlapec z Poluvsia pri Žiline, ktorý sa vyučil za kováča, sa stal profesionálnym vojakom a poddôstojníkom československej armády. Neskôr pracoval ako robotník vo vojenskej chemickej továrni.
V roku 1939 odišiel do Francúzska a vstúpil do cudzineckej légie. Čoskoro sa znovu vrátil do československej armády. Prešiel náročným špeciálnym parašutistickým výcvikom a zrejme pre jeho kvality ho vybrali na uskutočnenie atentátu.
Dvojčlenná skupina Antropoid mala najťažšiu úlohu - zabiť Heydricha, pravú ruku Adolfa Hitlera, hlavného ideológa nacistického plánu na vyhladzovanie židovskej populácie. Človeka bezohľadného, ale aj mimoriadne schopného, nebezpečného pre nepriateľov fašizmu, ale aj pre fašistické špičky, ak sa s ním dostali do konfliktu.
Heydrich prišiel do protektorátu „robiť poriadok“, ponemčiť územie a mal aj spravodajské úlohy. Od začiatku bol jednou z jeho metód teror a exilová vláda v Londýne pokladala jeho odstránenie za uskutočniteľné a žiaduce.
Napriek tomu sa pri príprave a vykonaní atentátu stalo niekoľko osudových chýb, ktoré akciu takmer zablokovali. Zabezpečenie bolo nepresné. Zlyhávala spolupráca podporných skupín a objavili sa i pokusy atentát odvolať. Gabčík si navyše pri zoskoku z lietadla zranil nohu.
Londýn sa nakoniec rozhodol akciu uskutočniť - aj keď tesne pred ňou vyzýval národ, aby Nemcov zbytočne neprovokoval. Heydrichova smrť vyvolala síce nevídaný teror (okrem iného vyvraždenie obcí Lidice a Ležáky), od tejto chvíle už však nikto nemohol Čechov podozrievať, že ako národ ticho kolaborujú s Nemcami.
Hlavnú zásluhu na úspechu mala šialená odvaha Gabčíka a Kubiša. V spolupráci s ďalšími skupinami, ktoré v Čechách vysadzovala špeciálna letka RAF, a domácimi odbojármi zistili Heydrichov denný program a počkali si naňho na pražskej Kirchmayerovej ulici. Strieľať mal Gabčík, keď však vbehol pred Heydrichov Mercedes kabriolet, jeho samopal sa, napriek tomu, že ho predtým veľmi starostlivo vyčistil a poskladal, zasekol.
Heydrich muža so samopalom videl, kým však stihol vytiahnuť pištoľ, postaviť sa a brániť (cestoval bez ochranky!), zasiahla ho Kubišova bomba. Ťažko ranený protektor vykríkol na šoféra: „Zabi toho hajzla,“ to už parašutisti utekali hore ulicou a prenasledujúceho šoféra ešte stačil Gabčík postreliť opraveným samopalom.
Heydrich zomrel napriek snahe lekárov za sedem dní na zápal, nie je vylúčené, že sa o to postaral jeho konkurent v SS Himmler. „Konečne je tá sviňa mŕtva,“ hovorili si vraj i členovia SS.
Dejiny nikdy presne neodpovedia na otázku, akú šancu mali atentátnici na prežitie a návrat do Anglicka. Všetci zúčastnení vedeli, že poslednú guľku si musia nechať pre seba. S týmto vedomím do akcie išli.
Ich úkryt v podzemí kostola bol pomerne bezpečný, gestapo ani pri raziách po Prahe po nich nenašlo stopy. Až zrada Karola Čurdu, tiež parašutistu z Anglicka, ho priviedla na správnu stopu. Čurda za odhalenie svojich kamarátov dostal päť miliónov korún.
18. 6. 1942 obkľúčili jednotky strážneho oddielu SS Prag a gestapa kostol. Medzi tromi vojakmi, ktorí s nimi zviedli zúrivý boj priamo v chráme, bol i Kubiš. Gabčík sa so zvyškom skupiny bránil v podzemí. Keď bola situácia bezvýchodisková, parašutisti urobili svoj posledný hrdinský čin - samovraždu. Znamenalo to aj neprezradiť iných a podrobnosti o príprave atentátu.
Na Slovensku je dnes malé mestečko, ktoré sa volá Gabčíkovo. Spor o vodné dielo, ktoré sa pri ňom začína, je v Európe známy. Omnoho menej je známe, po kom meno dostalo. Jozef Gabčík bol len vojak, ktorý splnil svoju úlohu do dôsledkov.
