FOTO – ARCHÍV
Friedrich Alfred Krupp sa nemohol stať ničím iným, než úspešným nemeckým priemyselníkom v odbore svojich predkov. Bol súčasťou dynastie, ktorá sa stala synonymom pre železo a oceľ. Zomrel pred sto rokmi, 22. novembra 1902.
Firmu Krupp, prvú oceliareň v nemeckom Essene, založil Friedrichov dedo v roku 1811 ako fabriku na „výrobu anglickej ocele“. Mala len šesť zamestnancov, ale dobré vyhliadky. Bol čas industrializácie a vďaka železniciam a parnému stroju dopyt po produktoch zo železa a ocele rapídne stúpal. Krupp prerazil aj kvalitou: ponúkol svetu ojedinelú sortu tegľovej ocele, ktorá bola pevná a tvarovateľná zároveň.
Dedo firmu rozbehol, ale zomrel veľmi mladý, 39-ročný. Vedenie fabriky prevzal otec, vtedy ešte len 14-ročný chlapec. Nikto by na úspech fabriky nestavil ani deravý groš. Alfred Krupp bol ešte len dieťa, mal pár zamestnancov a veľkú chuť nahradiť anglickú oceľ vlastnou, kvalitnejšou. Ale presadil sa.
Rozhodujúci úspech pre neho znamenal rozmach železníc. Všetky komponenty pre lokomotívy a vagóny, ktoré sa vyrábali zo železa, či ocele, pochádzali od Kruppa. Bez zaváhania využil nízke clá, otvorené trhy v zahraničí i svoj náskok v technike. Často riskoval, a vyšlo to.
Malý Friedrich Alfred mal sedem rokov, keď jeho otec skonštruoval nový typ parného buchara v dovtedy nevídanej veľkosti. Monštrum dostalo meno Fritz a 16. septembra 1861 sa stalo najväčším kováčskym kladivom na svete.
Fritz sa stal legendou a symbolom inovácie firmy Krupp. Prekvapil hlavne precíznosťou, s akou pracoval. Presvedčil sa o tom aj samotný cisár, ktorý firmu navštívil v roku 1877. To už 23-ročný Friedrich Alfred pracoval v podniku. Cisár počas návštevy položil svoje drahé hodinky na nákovu a spustil na nich Fritza. Hodinkám sa nič nestalo, pretože kladivo zastalo na milimeter presne od sklíčka na vzácnych hodinkách.
Alfred Krupp vybudoval úspešnú firmu, ktorú mal zdediť jeho jediný syn. Friedrich Alfred sa nadchol pre metalurgiu a chcel študovať na technickej vysokej škole. Otec ale jeho nadšenie nemal. Sám nestíhal študovať, všetko, čo vedel, sa naučil v praxi. Aj preto synovi štúdium zatrhol a ako 21-ročného ho zamestnal v rodinnom podniku. Friedrich Alfred nedostal na starosť konkrétnu oblasť, stal sa z neho sprostredkovateľ medzi otcom, ktorý sa utiahol do súkromia a vedením podniku. Získal výborný prehľad o firme a vypracoval sa na schopného vyjednávača.
Podnik prevzal po otcovej smrti v roku 1887 a vybudoval z neho obrovský koncern. Výrobu rozšíril o pancierové dosky, lode, ponorky a dieselové motory. Od roku 1887 až do jeho smrti v roku 1902 stúpol počet zamestnancov z dvadsaťtisíc na 43-tisíc.
Tak ako jeho otec aj on odmietol povýšenie do šľachtického rodu, hoci jeho žena mala modrú krv. Krátko sa angažoval aj v politike, keď sedel v Ríšskom sneme. Úspešnejší než v politike však bol na poli vedeckom, kde získal uznanie za výskum morskej fauny a flóry.
Friedrich Alfred, od malička veľmi chorľavé dieťa, zomrel neočakávane vo veku 48 rokov. Po jeho smrti sa podnik zmenil na akciovú spoločnosť, ktorú úspešne viedli ženy. Manželka Margarethe Kruppová a dcéry Bertha a Barbara.
Firma Krupp stála vo svojej histórii niekoľkokrát na pokraji bankrotu. Základy, ktoré položili dedo, otec a vnuk Friedrich Alfred jej pomohli prečkať zlé časy bez ujmy na svetovom mene, ktoré si v oceliarstve získala.
