FOTO – ČTK
Je len veľmi málo miest na svete, kde môže človek vidieť teplé pramene a gejzíry či bublajúce priezračné jazierka alebo fantastické vodopády na jednom integrovanom území. Na potulkách v rozľahlých lesoch alebo na náhorných plošinách môžete pri troche šťastia stretnúť aj stáda bizónov alebo rodinky medveďov. Toto všetko umožňuje americký Yellowstonský národný park, ktorý je držiteľom slávneho primátu: pred 130 rokmi, 1. marca 1872 sa stal prvým národným parkom na svete.
V tom čase už mal prvý národný park na svete za sebou pohnutú históriu. Niektoré nálezy dokazujú, že prví ľudia tu mohli byť pred takmer desiatimi tisícmi rokov, ale možno aj omnoho skôr. Až do 19. storočia oblasť poznali iba Indiáni z vetvy kmeňa Šošonov a až na prelome 18. a 19. storočia sa objavili prvé zmienky o rieke Yellowstone.
Pravdepodobne prvým belochom, ktorý videl oblasť na hornom toku rieky, kde sa nachádza národný park, sa stal v roku 1808 John Colter. Potom sa oblasť stala mekkou lovcov a dobrodruhov.
Všetci boli fascinovaní úchvatnými scenériami, a tak sa v roku 1871 do miest vypravila štátna expedícia. Sprevádzal ju fotograf William Henry Jackson a maliar Thomas Moran, ktorí krásy tohto kusa zeme zachytili na fotografiách a maľbách. Umelecké diela mali veľký vplyv na rozhodnutie o zriadení národného parku.
Podľa zákona, ktorý schválil v roku 1872 americký Kongres a podpísal ho prezident Ulysses Grant, bola oblasť s rozlohou deväťtisíc štvorcových kilometrov, ktorého prevažná časť je na severozápade štátu Wyoming a zasahuje aj do Montany a Idaha, „vyňatá z možnosti osídlenia, obsadenia alebo predaja“. Bola tiež vyčlenená „v prospech a pôžitok ľudí“.
Legenda o nedotknutej zemi ľudí silne priťahovala, rovnako aj fantastické geotermálne úkazy. Tie možno síce vidieť i inde, ale súčet gejzírov vo všetkých ostatných oblastiach je menší než v samotnom Yellowstone. Všadeprítomná síra žltej farby dáva jasne najavo, prečo práve Yellowstone (žltý kameň). Tento názov dostala najskôr rieka a po nej bol pomenovaný i národný park. V roku 1883 tu americká armáda začala s budovaním ciest – predierať sa hustými lesmi na koni znamenalo pohybovať sa rýchlosťou dve až tri míle za hodinu.
Dnes dve tretiny územia pokrývajú ihličnaté lesy, nad ktorými sa týčia trojtisícové kopce. Milovníci zvierat sa môžu bez problémov, ale s rizikom priblížiť k medveďom alebo pozorovať stáda bizónov. Tí najšťastnejší možno zazrú ohromného losa alebo zakrádajúcu sa pumu.
Medzi viac než 200 gejzírmi je najznámejší Old Faithful (Starý verný), ktorý svojmu menu hanbu určite nerobí. Od svojho objavenia v roku 1870 pravidelne v 67-minútových intervaloch tryská do výšky 40 metrov.
Z parku sa stala legenda – je to jedno z miest, ktoré by mal turista počas pobytu v Spojených štátoch navštíviť. Ročne tam zavítajú asi dva milióny návštevníkov z celého sveta. Do parku už naplno prenikla komercializácia s hotelmi, rýchlym občerstvením a okružnými cestami.
Aj životné prostredie je tu vystavené vplyvom civilizácie. V roku 1988 preletela svetom šokujúca správa, že veľká časť najstaršieho národného parku podľahla v horúcom lete obrovským požiarom. Obhorené pahýle v niektorých častiach parku to budú pripomínať ešte dlho. Oheň v parku nie je ničím výnimočným a patrí k normálnemu biocyklu. Tentokrát ho ale požiarnici nedokázali kontrolovať. Uhasili ho až prvé snehové vločky, ktoré začali padať 11. septembra 1988.
Yellowstone bol dôležitý aj ako ekologický precedens. Ukázal cestu, ako vytvoriť národný park. Najstarší z jeho nasledovníkov Kráľovský národný park vznikol v roku 1879 v Austrálii. O šesť rokov neskôr kanadská vláda začala chrániť minerálne pramene a jaskyne Banff a o ďalší rok neskôr pribudli v Kanade národné parky Yoho a Glacier.
Novozélandský národný park Tongariro bol zriadený v roku 1887 a v septembri 1890 bol založený americký Sequaoia National Park.
Priekopníkmi zákonnej ochrany divočiny v Európe sú severské krajiny, ktorých systém ochrany prírody patrí k najdokonalejším na svete. Švédsko prijalo zákon na ochranu prírody 24. mája 1909 a na jeho základe vzniklo i prvých deväť národných parkov.
Autor: DAVID PREISLER, čtk
