FOTO - ARCHÍV
Šiesteho novembra 1861, pred 140 rokmi sa narodil Kanaďan James Naismith, učiteľ telesnej výchovy, ktorý vošiel do dejín športu ako vynálezca basketbalu. Vymyslel ho pre potreby svojich žiakov v škole v Spriengfielde, americkom štáte Massachussetts na jeseň v roku 1891. S príchodom chladných dní sa nedalo cvičiť pod holým nebom a študenti sa na telocviku nudili. Riaditeľ zasiahol: mladý, začínajúci telocvikár dostal za úlohu vymyslieť hru, ktorá by žiakov zaujala.
Na rozdiel od väčšiny športových odvetví zrodenie basketbalu sa dá určiť na deň presne. Niektoré pramene síce uvádzajú, že podobnú hru poznali a pestovali ako súčasť náboženských obradov už sedem storočí pred naším letopočtom Mayovia a Aztékovia (cieľom bolo prehodiť predmet cez kamenný kruh vo výške desať metrov nad zemou), ale všeobecne sa uznáva za vynálezcu basketbalu James Naismith.
Vyrastal v tvrdých podmienkach lesnatého kraja kanadskej provincie Ontario. Narodil sa škótskym imigrantom Johnovi a Margaret v meste Almonte. Keď mal deväť, rodičia mu zomreli na týfus. Aj so súrodencami ho prichýlil strýko. Ako pätnásťročný zanechal štúdium na strednej škole, v zime pracoval ako drevorubač, v lete na strýkovej farme. Jeho blízkym spoločníkom sa na dlhé obdobie stal alkohol. Prešlo päť búrlivých rokov, kým sa rozhodol pre návrat do školy. Ukončil ju a v štúdiu pokračoval na univerzite v Montreale. Po jej absolvovaní učil v tomto kanadskom meste telesnú výchovu a popritom študoval teológiu na Presbyterian College. Pri rozhodovaní medzi prácou duchovného a učiteľa zvíťazil telocvik - Naismith sa presťahoval do Springfieldu, kde popri vyučovaní stihol hrať za školský tím americký futbal. Šťastím všetkých fanúšikov basketbalu je, že sa americký futbal nedá hrať v telocvični.
Pri vymýšľaní športu, ktorým by svojim žiakom vyplnil niekoľkomesačnú pauzu medzi jesenným americkým futbalom a jarným bejzbalom, si James Naismith spomenul na hru z detstva. Úlohou bolo zhodiť skalu na podstavci hádzaním menších kameňov. To ho priviedlo k myšlienke triafať futbalovou loptou do škatule zavesenej na stĺpe. Škatule sa v škole nenašli, školník mal po ruke len dva koše od ovocia. Mladý pedagóg poprosil svojich študentov, aby aspoň raz vyskúšali novú hru. Zapáčila sa im a jeden zo študentov promptne vymyslel jej názov - Basket Ball (basket je po anglicky kôš). Písal sa 21. december 1891.
Vo februári 1892 odohrali medzi sebou prvý zápas dve školské družstvá. Skončil sa 2:2 a videlo ho 100 divákov. Ďalší súboj zviedli proti sebe učitelia a študenti. Pedagógovia so zvykmi z amerického futbalu to trochu prehnali s tvrdosťou.
Naismith preto uverejnil v školskom časopise pravidlá novej hry. Bolo ich trinásť, ktoré okrem iného zakazovali držanie, strkanie a údery. Čistotu hry strážil rozhodca, po druhom nedovolenom zákroku hráča (faule) nasledovalo vylúčenie, ktoré trvalo až po najbližšiu úspešnú strelu.
Pravidlá odrážali rozporuplné charakterové črty Jamesa Naismitha. Na jednej strane životom skúšaná sirota, v mladých rokoch drevorubač a alkoholik, na opačnej jemný študent teológie, kreatívny mladý učiteľ, neskôr lekár (po odchode zo Springfieldu absolvoval medicínu). Ešte ako aktívnemu hráčovi amerického futbalu mu tréner povedal: „Jim, ty aj tie najtvrdšie zákroky dokážeš spraviť ako džentlmen.“ Analógiu nachádzame v basketbale: je to tvrdý šport, s neustálymi fyzickými kontaktmi, ale pravidlá veľmi striktne bojujú proti zákernosti a chránia jeho férovosť.
Azda aj preto sa hra veľmi rýchlo rozšírila po celom svete. V rok 1932 založili v Ženeve Medzinárodnú amatérsku federáciu basketbalu FIBA, ktorú o tri roky neskôr uznal Medzinárodný olympijský výbor. Basketbalisti štartovali prvýkrát na OH v Berlíne 1936 (poradie: 1. USA, 2. Kanada, 3. Mexiko), ženy až v Montreali ‘76 (1. ZSSR, 2. USA, 3. Bulharsko). V roku 1946 vznikla v USA prvá profesionálna liga, prestížna NBA začala nedávno svoj 56. ročník.
V súčasnosti má FIBA 211 členských krajín (vlani pribudli Nepál, Svazijsko a Mongolsko), národné federácie registrujú 400 miliónov hráčov. Basketbal je v rebríčku rozšírenosti na druhom mieste za volejbalom (217 členov) pred ľahkou atletikou (210) a futbalom (203). Na porovnanie OSN má 189 členských štátov.
Autor: PETER ŠEFRÁNEK
