FOTO - ARCHÍV
hospodárske, ale aj strategické. Je to tak až dodnes. Kúpu Aljašky dohodol s Ruskom pred 135 rokmi - 30. marca 1867 - vtedajší americký minister zahraničia William H. Seward.
Amerika 19. storočia mala problémy hlavne sama so sebou. Okolitý svet ju veľmi nezaujímal. Niekoľko vplyvných ľudí sa ale Ameriku snažilo vytiahnuť z ulity. Lákadlom bola najmä Ázia.
Vtedajší minister zahraničia William H. Seward bol presvedčený, že Amerika musí získať obchodnú nadvládu. Najlepším spôsobom podľa neho bolo ovládnuť severné pobrežie Tichého oceánu. Cez prístavy sa mali dostať americkí výrobcovia na ázijské trhy.
Vzrušovala ho najmä britská kráľovská kolónia - Britská Kolumbia. Ležala medzi ruskou Aljaškou a americkým washingtonským teritóriom. Seward sa snažil presvedčiť obyvateľov Britskej Kolumbie, že by sa mali pridať k Amerike. Neuspel a nakoniec sa pridali ku Kanade.
V tom čase mu však tromf podalo Rusko. V roku 1866 sa Seward dozvedel, že cár by chcel predať Aljašku. Rusko z nej vraj nič nemalo. Konal okamžite - nestihol informovať ani prezidenta Andrewa Johnsona.
Seward začal rokovať s ruským ministrom zahraničia Edouardom de Stoecklom. Ponúkol mu päť miliónov dolárov. Kým sa Stoeckl vracal za cárom, Seward predložil návrh na kúpu Aljašky Johnsonovmu kabinetu. Požiadal povolenie na sedem miliónov dolárov. Ministri o základnej ponuke nevedeli a Aljaška ich takmer vôbec nezaujímala. Sewardovu žiadosť bez problémov odklepli.
Sedem miliónov sa páčilo aj Rusom. Koncom marca Stoeckl dostal odobrenie od cára Alexandra.
Tridsiateho marca sa vrátil do Washingtonu. Bol už večer a na ministerstve zahraničných vecí sa už nepracovalo. Seward ale po tomto obchode tak túžil, že otvoril brány ministerstva a uvítal ruskú delegáciu. Stoeckl chcel zmeniť nejaké detaily. Seward však trval na pôvodnom znení. Na oplátku Rusom ponúkol ďalších dvestotisíc dolárov. Na sume 7 200 000 dolárov sa dohodli. Seward tak urobil jeden z najlepších obchodov v dejinách Ameriky. Za takmer pol hektára zmrznutej ale veľmi bohatej pôdy zaplatil približne dva centy.
Vzápätí sa ale ukázalo, že dohoda s Rusmi bola tou jednoduchšou časťou obchodu. Kritikom prekážalo, že celý obchod sa udial v tichosti. Množili sa podozrenia z korupcie. Mnohým sa tiež zdalo, že je to nezmysel. V novinách sa písalo o Sewardovej pochabosti. Aljaška podľa nich bola obyčajnou chladničkou alebo prezidentovou záhradou pre ľadové medvede.
Najväčší problém bol v Kongrese. Seward sa stal terčom mnohých vtipov, kongresmani nebrali jeho obchod vážne. Pred zahraničným výborom Senátu vystúpili na jeho podporu dokonca aj odborníci. Upozorňovali, že takmer neprebádaný kus zeme môže ukrývať obrovské bohatstvo. Traduje sa, že aj napriek týmto uisteniam jeden senátor Sewardovi odkázal: „Podporím to iba vtedy, keď tam bude musieť minister zostať žiť a Rusi si ho tam budú musieť nechať.“ Senát nakoniec obchod tesnou väčšinou schválil.
V októbri 1867 zaviala nad Aljaškou americká zástava. V skutočnosti ale ešte celkom nebola americká. Snemovňa reprezentantov totiž obchod ešte stále nepotvrdila. Seward, ale aj ruský minister Stoeckl sa ho všemožne snažili pretlačiť, dokonca údajne zaplatil 20-tisíc dolárov vplyvným lobistom, aby sa obchod dotiahol a Rusko konečne dostalo za Aljašku peniaze. V lete roku 1868 sa tak skutočne stalo.
Už o necelých 20 rokov to Rusko oľutovalo. A vtedy podľa všetkého uznali svoju chybu aj neveriaci kongresmani. Sewarda sa tesne po odchode z politiky spýtali, čo bol najvýznamnejší čin jeho kariéry. Odpovedal: „Kúpa Aljašky! Bude to však trvať generácie, kým sa to potvrdí.“ Stalo sa tak oveľa skôr. No Seward sa toho nedožil. V roku 1868 odišiel z politiky. Vybral sa na Aljašku a potom na cestu okolo sveta. Vzápätí zomrel.
Posledných desať rokov 19. storočia Aljašku zachvátila zlatá horúčka. Pod ľadom dobrodruhovia objavili zlato, ale aj iné nerastné bohatstvá.
Aljaška je pokladom dodnes. Nejde už len o zlato, ale aj o neporušenú prírodu. A práve tam je problém. Súčasný prezident George Bush by tu chcel ťažiť ropu. S Bushom sa spája aj ďalší strategický význam Aljašky. Plán protiraketovej obrany by mal mať kľúčové základne práve tu. V chladničke Ameriky by mali stáť radary, ktoré by chránili krajinu pred raketami z darebáckych krajín.
