
„Stalin je všetko najlepšie, čo ľudstvo má. Pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu,“ povedal v roku 1937
ckom tábore legendy. Chrušov v ňom ako prvý použil v spojitosti so Stalinom pojem kult osobnosti. Komunistický aparátnik Chruščov mal svoje limity, ale dokázal v istých okamihoch vypočuť vnútorný hlas a riadiť sa prirodzeným inštinktom. Mal zdravý rozum sedliaka - práve ten ho viedol napríklad k prijatiu myšlienky mierovej koexistencie dvoch svetových táborov. Od smrti Nikitu Chruščova uplynulo 30 rokov.
Na svet prišiel v dedine Kalinovka v kurskej provincii v roku 1894. Jeho predkovia pracovali na poli, dedo bol ešte nevoľníkom. Nikita začal ako 15-ročný pracovať v bani na Ukrajine. Jeho „univerzitami“ boli manuálna práca a vášnivé čítanie Pravdy. V revolučnom 1917 roku vystupoval na robotníckych mítingoch. Bojiskám prvej svetovej vojny v radoch cárskej armády sa ako baník vyhol - zato vstúpil dobrovoľne do tej červenej, aby bil bielych. Málokto vie, že prvá manželka budúceho sovietskeho vodcu sa v roku 1921 stala jednou z nespočetných obetí hladomoru. Taká však bola doba…
Chruščov sa v 20. rokoch vydal na dráhu politického aparátnika. Študoval Stalinovskú priemyselnú akadémiu v Moskve a postupoval po obvyklom rebríčku straníckych funkcií až na priečku kandidáta Stalinovho politbyra. Bol rok 1937 a práve z tohto obdobia pochádza Chruščovov výrok: „Stalin je všetko najlepšie, čo ľudstvo má. Pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu.“
Počas druhej svetovej vojny ho Stalin vyslal ako politického poradcu veliteľa obrany Stalingradu maršala Jeromenka. Práve v tejto bitke prišiel Chruščov o najstaršieho syna. Po vojne sa stal prvým tajomníkom strany na Ukrajine. Tu presadzoval kontroverzné reformy poľnohospodárstva, ktoré mu vyslúžili prvých kritikov. Jedným z nich bol Georgij Malenkov, pokladaný za Stalinovho neoficiálneho nástupcu.
Šiesteho marca 1953 zomrel Stalin. Trón zostal prázdny až do septembra. V zákulisných bojoch zvíťazili chruščovovci. V decembri bol popravený obávaný šéf KGB Lavrentij Berija. Chruščov zatiaľ cestoval do zahraničia - do Číny, Juhoslávie (Tito ho prijal chladne) a do Bulharska, kde po prvý raz medzi súdruhmi kritizoval Stalina. V roku 1956 vznikla Varšavská zmluva. V tom istom roku sa konal prelomový XX. zjazd KSSZ - zaznel Chruščovov historický prejav - netýkal sa len minulosti a Stalina. Hovoril aj o rôznych cestách k socializmu (de facto uznanie Juhoslávie), revolúcii bez násilia a mierovej koexistencii s kapitalizmom! To bolo v krajine permanentného boja proti svetovému imperializmu čímsi neslýchaným.
V apríli 1956 navštívil Londýn. Keď ho britskí labouristi vyzvali, aby zakročil v mene zatknutých sociálnych demokratov v Československu a ďalších krajinách východného bloku, vyložil si to osvietený Stalinov nástupca ako cielený útok. Vnútorný boj medzi srdcom aparátnika a zdravým sedliackym rozumom poznamenal celú jeho kariéru. Požehnal uvoľneniu režimu v Poľsku - a naopak inicioval krvavé potlačenie kontrarevolúcie v Maďarsku. Schválil publikovanie Solženicynovho románu Jeden deň Ivana Denisoviča - denníka života spisovateľa v gulagu - a zakázal Pasternakovi prevziať Nobelovu cenu za Doktora Živaga.
Asi najlepšie sa Chruščovov charakter ukázal v dňoch tzv. kubánskej krízy. Jeho „pokojne koexistujúca“ krajina na Kube tajne rozmiestnila vojenské rakety. Hodiny delili ľudstvo od možnej svetovej vojny. Kennedy a Chruščov sa napokon ukázali ako deti novej éry 60. rokov - kubánska kríza bola telefonicky zažehnaná a nakoniec z nej ľudsku „kvapla“ dohoda o zákazoch jadrových testov.
Na domácom fronte bol však Chruščov stále menej úspešný - armádnych jastrabov si pohneval, keď brojil za konvenčné odzbrojenie. Poslednou kvapkou bol neúspech v jeho srdcovej záležitosti - poľnohospodárskej reforme. Ani rozorané sibírske celiny nezbavili Rusko závislosti od dovozu americkej pšenice. V októbri 1964 Chruščov „dobrovoľne“ odstúpil zo zdravotných dôvodov. Prišiel Leonid Brežnev. Začalo sa obdobie stagnácie a pomalého zahnívania.
Chrušov dožil ako dôchodca - odopreli mu aj pohreb medzi hrdinami pri kremeľskom múre. „Boli tí, ktorí ho milovali, a tí, ktorí ho nenávideli, málokto ale prešiel okolo bez toho, aby sa nepozrel jeho smerom,“ povedal na pohrebe syn Sergej, dnes známy politológ žijúci v USA. Náhrobok na Novodevičom cintoríne v Moskve má čiernu a bielu polovicu - ako osobnosť toho, kto pod ním leží.