Dnes uplynie desať rokov odvtedy, čo územie Československa opustil posledný sovietsky transport s vojakmi a vojenskou technikou. Sovietska armáda bola v Československu od 21. augusta 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy vtrhli do krajiny. Dočasný pobyt nevítaného hosťa trval takmer 23 rokov.
Vtipy o dočasnom pobyte sovietskych jednotiek sa v socialistickom Československu stali trpkou súčasťou folklóru. Ich pobyt ale mal právnu oporu – Zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk odhlasovalo Federálne zhromaždenie 18. októbra 1968.
Prítomnosť cudzích vojsk bola jednou z najfrustrujúcejších normalizačných kulís. Takmer okamžite po novembri 1989 sa stalo stiahnutie sovietskych vojsk z Československa jednou z prvých požiadaviek verejnosti aj novej politickej reprezentácie.
Prvé sovietske jednotky opustili Československo síce už v máji 1989, išlo ale len o zníženie počtu ozbrojených síl v perestrojkovom období Michaila Gorbačova. „Deje sa tak v rámci glasnosti a otvorenosti,“ hrdo vtedy oznamoval generálplukovník Bronislav Omeličev. Sotva mohol tušiť, že o tri roky bude mať zbalené aj on.
Hoci sa odtiaľto sovietsku armádu podarilo dostať pomerne rýchlo, vyjednávania boli zdĺhavé a namáhavé. Oproti československým vyjednávačom si sadli za stôl skúsení taktici. „Neústupní, trpezliví a s veľkou vôľou udržať dialóg na základe svojej vlastnej argumentácie,“ opisuje rozhovory priamy aktér Jaroslav Šedivý vo svojich spomienkach.
Nový minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier sa stretol so sovietskym kolegom Eduardom Ševardnadzem už 20. decembra 1989. Ševardnadze odchod odmietal a vytrvalo hovoril o potrebe udržať v stredoeurópskom regióne vojensko-politickú stabilitu.
Prvé kolo rozhovorov sa uskutočnilo v Prahe v januári 1990 a ďalšie vo februári. Šéf sovietskej delegácie Ivan Aboimov nechcel spočiatku pripustiť iný názor ako vlastný. „Náhle sa zdvihol, zatvoril okázalo dosky s dokumentami a vyhlásil, že nemá zmysel pokračovať v rokovaniach a že sa vracia do Moskvy,“ popisuje Šedivý postup, akým si chcel Aboimov vynútiť ústupok na prvom stretnutí. Československá delegácia ho ale prekvapivo nepožiadala, aby zostal. Naopak Aboimovovi oznámili, že ak odíde, tak verejne adresujú sovietskej vláde požiadavku, aby okamžite začala sťahovať svoje vojská z ČSSR. „Chcete to?“ spomína Šedivý na jednu zo zlomových otázok. Aboimov zdržiaval až do konca. Spomínal problémy s dopravou, návratom jednotiek do Sovietskeho zväzu, vyhrážal sa obmedzením dodávok ropy.
Keď napokon ministri zahraničných vecí v Moskve podpísali 26. februára 1990 dohodu o odchode, verejnosť to prijala ako samozrejmosť a málokto tušil, že rokovania predtým viackrát takmer skrachovali. V ten deň sa smerom k východnej hranici pohli prvé vlaky s vojenskou technikou.
Počet sovietskych vojakov, ich rodinných príslušníkov a bojovej techniky sa dnes môže zdať až šokujúci. 73 a pol tisíca vojakov, 18 a pol tisíca dôstojníkov, 44 340 príbuzných. 1120 tankov, 103 lietadiel, 173 vrtuľníkov, takmer sto ton munície a ďalšia technika.
Na organizáciu presunu dohliadali zmocnenci oboch vlád aj zmiešaná parlamentná komisia pod vedením Michaela Kocába. Rocker sa prezliekol z koženného kabátu do saka a strávil stovky hodín vyjednávaním o každom detaile odsunu. Kocáb dodnes tvrdí, že to bola jeho najúspešnejšia životná úloha.
Jeho partnerom bol vtedajší generál sovietskej armády Eduard Vorobjov, ktorý prišiel do Československa v roku 1968 ako kapitán. Opúšťal Československo ako posledný, dva dni po poslednom transporte. „Vstup vojsk poškodil autoritu ZSSR a otriasol dôverou veľkej časti československého obyvateľstva v nás… Možno by sa dnes Česi neusilovali o vstup do NATO a udržovali s Ruskom dobré alebo dokonca spojenecké vzťahy,“ uvažoval generál nahlas s odstupom rokov.
Česi sa už členmi NATO stali, Slovensko tam smeruje. Po Sovietskej armáde zostali v oboch republikách vyrabované kasárne aj obytné domy, obrovské ekologické škody vo výcvikových priestoroch. Škody prevýšili šesť miliárd korún. V súvislosti s ich takmer 23-ročným pobytom zahynulo 290 ľudí. Pre všetko toto bol 21. jún 1991 významným dňom – Československo sa opäť stalo svojprávnym a suverénnym štátom.
