Čo kritizoval citoval Leninov závet, že Stalin chce moc len pre seba,
Stalin zbabral reakciu na nemeckú inváziu v juni 1941, ktorá stála Červenú armádu obrovské straty,
kritizoval ho za masové popravy členov komunistickej strany, falošné vyfabrikované procesy a mučenie oponentov režimu,
teror proti ľudu,
zhoršenie vzťahov s Juhosláviou.
Nikto sa už nedozvie, čo sa odohrávalo v mysli 1. tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany ZSSR Nikitu Sergejeviča Chruščova predtým, než začal čítať.
Svedkovia tej udalosti tvrdili, že v sále bolo absolútne ticho, nervozita by sa dala krájať, mnohí funkcionári sa potili viac, než zodpovedalo teplote v miestnosti.
Akoby sa nikto ani nehýbal, nedýchal. Všetci totiž tušili, že XX. zjazd KS ZSSR vojde do dejín ako prelomový. Nie všetci si boli istí, či to pre nich nie je posledný zjazd.
Na začiatku bola strana Dňa 25. februára 1956 konečne nahlas niekto vyslovil to, o čom si šuškala celá krajina.
Napriek tomu bolo radšej pamätné zasadanie, na ktorom súdruh Chruščov predniesol prejav dnes známy ako „tajný", prístupný len vyvoleným – napríklad zahraničné delegácie zostali „za dverami".
Nemali radšej vedieť, čo to bol „kult osobnosti Stalina", aké fatálne rozmery mal teror v 30. rokoch i represie začiatkom 50. rokov.
Chruščov nepripravoval správu o zločinoch stalinizmu sám. Hlavnú prácu zaňho vykonala komisia, ktorá bola v roku 1955 vytvorená preto, aby odhalila dôvody represií namierených proti členom a kandidátom ústredného výboru strany zvoleného na XVII. zjazde v roku 1934. Šlo teda spočiatku výhradne o vnútrostranícke vyšetrovanie krívd, ktoré sa udiali súdruhom.
O milióny bežných smrteľníkov, ktorí skončili v gulagoch na Sibíri, nikto nejavil záujem.
Aj tak bola správa, že v rokoch 1937 a 1938 zatkli 1,5 milióna straníckych činiteľov a 680-tisíc z nich zastrelili, šokujúca. Osobnú zodpovednosť Stalina za toto krviprelievanie dokázali.
Prečítal prejav Až 13. februára 1956, deň pred začatím pamätného XX. zjazdu, rozhodli, že správu prečíta Chruščov. Jeho zásluha teda spočívala hlavne v tom, že sa pod ťarchou zodpovednosti a strachu z dôsledkov nezrúti a historickú úlohu prijal.
Možno mu pomohla aj osobná skúsenosť, keď sa odhodlal zničiť ikonu, ku ktorej sa i on roky modlil.
Veď druhá manželka jeho syna Leonida, Ljubov Illarionovna Sizych, matka dvoch malých detí – Chruščovových vnukov, bola v roku 1942 zatknutá a obvinená zo špionáže.
Jeho pamätná reč, ktorou sa skončil kult Stalina, nebola jediným vzdorovým prejavom na búranie komunistických mýtov. V roku 1961 bol Chruščov iniciátorom ďalšej etapy destalinizácie: nechal vyniesť telo Stalina z mauzólea a viaceré mestá pomenované po Stalinovi sa vrátili k pôvodným názvom. Odstránili väčšinu pamätníkov.
Predovšetkým však prebehla prvá vlna rehabilitácie obetí stalinských represií. Už nešlo len o „súdruhov", ale i o bežných občanov a celé deportované národy.
Aj keď je práve vďaka XX. zjazdu Chruščovova éra charakteristická výrazným oteplením na domácej politicko-spoločenskej scéne i v medzinárodných vzťahoch, idealizácia tohto obdobia nie je na mieste.
Počas vlády Chruščova vyrástol Berlínsky múr a na Kube rozmiestnili rakety. Napriek tomu sa stal symbolom „destalinizácie" a jeho „tajný prejav" vošiel do dejín so znamienkom plus.
Vyniesol ho Izrael
Chruščovov prejav o Stalinovi Moskva dlho tajila. Na Západ sa dostal vďaka izraelskej tajnej službe Šin Bet.
Stalinov kult medzi členmi sovietskej komunistickej strany síce oficiálne padol 25. februára 1956 po prejave Nikitu Chruščova, no až na účastníkov zjazdu sa o tom veľa ľudí nedozvedelo. Prejav bol totiž tajný.
Na Západ sa celý prepis štvorhodinového prejavu dostal až o niekoľko mesiacov, keď ho v júni zverejnil denník New York Times na svojej titulnej strane.
CIA ho dali Izraelčania Veľké úsilie ho to však nestálo. Posunula im ho americká tajná služba CIA, ktorá mala oň veľký záujem. Tiež ho však dostala len ako pozornosť – od izraelských kolegov zo Šin Bet.
Dodal im ho poľský novinár židovského pôvodu Viktor Grajewski. Mimoriadne zaujímavý a prelomový dokument našiel na stole u svojej vplyvnej milenky – Lucie Baranowskej, ktorá robila sekretárku prvému tajomníkovi Poľskej komunistickej strany.
„Keď som to čítal, uvedomil som si, že mám v rukách niečo ako atómovú bombu,“ zveril sa Grajewski o 50 rokov neskôr BBC. Dokument potom odovzdal agentovi izraelskej tajnej služby Šin Bet.
Dvojitý agent Grajewski sa narodil ako Spielman v Krakove, odkiaľ ušiel pred nacistami do Sovietskeho zväzu a po vojne sa vrátil do Poľska.
Po prečítaní Chruščovovho prejavu sa rozlúčil so svojím komunistickým presvedčením a ako sionista emigroval do Izraela. Krátko pracoval ako novinár, no nakoniec sa z neho stal dvojitý agent.
Na oko pracoval pre KGB, v skutočnosti však plnil úlohy izraelskej tajnej služby.
Mirek Tóda
Na Maďarov poslal tanky a Berlínu dal múr
Odhalil Stalinov kult a nadviazal diplomatické styky s Amerikou. Ľuďom síce sľuboval dosiahnutie komunizmu, mierotvorca to však nebol.
Vyzeral trochu ako popletený strýc. Muž, ktorý udieral topánkou do stola na zasadnutí 15. Valného zhromaždenia OSN, poslal na Kubu rakety a nechal postaviť Berlínsky múr, sa volal Nikita Sergejevič Chruščov.
Hlava Sovietskeho zväzu pochádzala zo skromných pomerov. Do školy chodieval iba v zime, v lete si údajne prilepšoval ako obyčajný pastierik.
Možno po otcovi – baníkovi zdedil tvrdohlavosť a vytrvalosť, ktorá mu pomohla dostať sa z dedinky Kalinkova v Kurskej gubernii do Moskvy, kde sa napokon stal najmocnejším mužom v sovietskom impériu.
Tresty smrti Bol krutý a popudlivý, na druhej strane však búral niektoré zažité boľševické tabu, čím sa chcel priblížiť Západu.
Napríklad ako prvý vodca ZSSR začal brávať svoju tretiu ženu Ninu (prvá zomrela, o druhej kolujú dohady) na zahraničné cesty.
Akoby sa pre to, že Chruščov ukončil éru Stalinovho kultu osobnosti a nadviazal diplomatické styky s Američanmi, zdalo, že je nositeľom pokroku a slobody.
Lenže bol to práve on, kto ako 1. tajomník Moskovského výboru strany bol z titulu svojej funkcie členom takzvanej „trojky", komisie, ktorá bez riadneho súdu vynášala v 30. rokoch stovky trestov smrti denne.
Historici ho tiež považujú za jedného z vinníkov obkľúčenia Červenej armády neďaleko Kyjeva (1941) či ďalších sovietskych vojenských neúspechov. Napriek tomu jeho kariéra aj po vojne úspešne pokračovala.
Koniec kultu Po smrti Stalina v roku 1953 sa Chruščov dostal na čelo štátu a ukončil kult osobnosti.
Tiež však poslal v roku 1956 tanky do Maďarska a fanaticky vykrikoval, že „súčasné pokolenie sovietskych ľudí bude žiť v komunizme". V roku 1980 dokonca sľúbil ukázať v televízii posledného popa.
Nikita Chruščov bol prvým mužom v krajine do roku 1964, keď ho poslali do dôchodku „zo zdravotných dôvodov". O sedem rokov neskôr zomrel.
(pp)
Autor: Agentúra Epicentrum
