Filmový herec Ronald Wilson Reagan sa narodil presne pred sto rokmi 6. februára 1911. O politiku sa začal zaujímať krátko po druhej svetovej vojne. Spočiatku bol stúpencom Demokratickej strany, neskôr však hovoril, že ho sklamala ideová krátkozrakosť demokratov, ktorá im bránila odhaliť podstatu komunizmu.
Proti komunistom
Budúci prezident bol už ako herec i ako moderátor televíznej šou General Electric Theatre presvedčený, že do vedenia krajiny prenikli komunisti, ktorých snahou je odzbrojiť USA na úkor Sovietskeho zväzu.
Aj preto v roku 1960 aktívne podporoval prezidentskú kandidatúru Richarda Nixona. Nixon s Kennedym prehral. O štyri roky však Reagan znovu podporoval republikánskeho kandidáta Berryho Goldwatera, ktorý tiež prehral.
Vo svojom slávnom prejave Čas voľby vtedy odhalil postoj, ktorý mu už vydržal:
„Buď prevezmeme zodpovednosť za náš osud, alebo sa vzdáme americkej revolúcie a uveríme, že intelektuálne vízie žiarivej budúcnosti dokážu usporiadať naše životy lepšie, ako sme toho schopní... Buď môžeme pre naše deti zachrániť posledné nádeje ľudstva na Zemi, alebo sa môžeme rozhodnúť, že urobíme krok k tisícu rokov temnoty."
Bez protikandidáta
Reagan, hoci dovtedy nikdy nezastával verejnú funkciu, sa postupne stával jednou z vedúcich osobností republikánov. V najbližších voľbách (v roku 1966) ho bez väčších problémov zvolili za kalifornského guvernéra.
Vo funkcii zotrval dve funkčné obdobia. Z dnešného pohľadu sa však tento post javí len ako prestupná stanica. Reagan chcel získať republikánsku nomináciu. V kampani pred primárkami v roku 1976 tvrdil, že politika ústupkov k ZSSR a faktické uznanie Číny bola chyba.
Uspel však až v roku 1980. Jednak preto, že v republikánskej strane nemal silného protikandidáta a tiež preto, že dokázal zjednotiť hlavné pravicové prúdy: od libertariánov po náboženskú pravicu.
Podľa svojich fanúšikov vrátil Ronald Reagan do Bieleho domu sebavedomie. Okrem vonkajších znakov moci dokázal získať aj reálnu moc – ako skvelý rečník so zmyslom pre humor mal veľké sympatie verejnej mienky a vedel si získať aj podporu demokratmi ovládaného Kongresu na presadenie plánov na ukončenie ekonomickej stagnácie – najmä na výrazné zníženie daní, ktoré však nedokázal sprevádzať aj škrtmi v neefektívnych výdavkoch.
Dôsledkom bolo najväčšie zadlženie v amerických dejinách.
Podarilo sa mu presadiť výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Zatiaľ čo v prvom funkčnom období hovoril o ríši zla, v druhom mal aj pre nástup Michaila Gorbačova záujem o dorozumenie.
Reaganovi sa darilo – obnovil americký patriotizmus, ekonomika začala rásť a donútil Sovietsky zväz k ústupkom, dohodám o znižovaní arzenálu jadrových zbraní a výrazne tiež prispel k zrúteniu komunistického impéria.
Jediný moment, keď bola Reaganova prestíž silne ohrozená, prišiel s krízou Irán-contras, keď vyšlo najavo, že americká vláda tajne dodávala Iránu zbrane za prepustenie rukojemníkov a za peniaze, ktoré potom použila na financovanie protikomunistických rebelantov v Nikaragui.
Béčkový herec sa stal prezidentom
Ronald Reagan začínal v rozhlase. Neskôr sa stal predsedom Asociácie filmových hercov.
Keď sa v roku 2003 stal guvernérom Kalifornie Arnold Schwarzenegger, prinajmenšom v USA sa nikto nečudoval.
História sa zopakovala a z priemerného herca sa stal politik. Kombinácia svalnatého Arnolda s vtedajším prezidentom USA Georgeom Bushom mnohým pripomenula iný pár – guvernéra Ronalda Reagana a prezidenta Richarda Nixona.
Z rozhlasu k filmu
Ronald Reagan už od detstva vystupoval pred publikom. Najskôr v kostole, kde bol členom cirkevného spolku podporujúceho prohibíciu, v mene ktorého prednášal prejavy o škodlivosti alkoholu.
Jeho matka bola herečka, a tak neskôr hrával v školskom divadle, aby nakoniec skončil v rozhlase ako športový komentátor.
Na bejzbalovom zápase v Kalifornii ho stretol filmový agent, ktorý mu dal prvú hereckú príležitosť. Vo filme Love is on the Air si zahral hlavnú úlohu investigatívneho rozhlasového novinára odhaľujúceho korupciu a zločiny vysoko postavených osôb.
Aj lepšie snímky
Až do konca svojej filmovej kariéry v roku 1964 hral Reagan vo viac ako päťdesiatich snímkach a stal sa aj predsedom Asociácie filmových hercov.
Napriek tomu, že väčšinou to boli béčkové filmy, Reagan dostal menšiu úlohu aj v lepšej kinematografii, napríklad v dráme Dark Victory, ktorá bola nominovaná na Oscara.
Za svoj najlepší film však Reagan považoval snímku Kings Row z roku 1942. Zahral si v nej bezstarostného mladíka, ktorý pri nehode príde o obe nohy. Potom, ako sa preberie z bezvedomia a zistí, čo sa mu stalo, sa opýta: „Kde mám zvyšok?“
Aňa Ostrihoňová
