Samuel Cohen Narodil sa 25. januára 1921 v New Yorku do rodiny židovských prisťahovalcov z Rakúska.
Vyštudoval fyziku, neskôr fyziku s matematikou na prestížnej univerzite MIT.
Slúžil v armáde počas druhej svetovej vojny.l Najali ho na tajný projekt Manhattan na výrobu prvej atómovej bomby.
V roku 1958 vynašiel neutrónovú bombu.l Zomrel 28. novembra 2010 v Los Angeles ako 89ročný.
BRATISLAVA. Celý život sa snažil svet presvedčiť, že neutrónová bomba je najzdravšia zbraň, lebo zabíja len ľudí na malom území a nezanecháva trvalé následky ako atómová bomba.
Samuel Cohen však o tom nedokázal presvedčiť širokú verejnosť.
Kapitalistická zbraň Jeho rodné Spojené štáty Cohenov vynález nikdy nezaradili do svojho taktického jadrového arzenálu. Viacerí americkí prezidenti ju odmietali oficiálne preto, že by zintenzívnila preteky v zbrojení.
Mieroví aktivisti ju zasa odsúdili ako „kapitalistickú zbraň“, pretože zabíjala len ľudí, ale neničila budovy.Cohen považoval kritiku za nespravodlivú.
Tvrdil, že kritici len nepochopili alebo zámerne skresľovali jeho myšlienky pre politické, alebo ekonomické dôvody.
„Prehral som všetky svoje súboje,“ konštatoval rezignovane v roku 1997 pre The Tribune.Svoju neutrónovú bombu však obhajoval do posledného dychu. Celý život písal články a knihy na obranu vodíkovej bomby, presviedčal politikov aj vedcov.
„Je to najzdravšia a najmorálnejšia zbraň, aká existuje,“ povedal len tri mesiace pred smrťou pre New York Times. „Keď sa vojna skončí, svet zostane nedotknutý,“ dodal.
Pracoval na tajnej bombe Cohen tiež podľa denníka Telegraph tvrdil, že mu pápež udelil cenu mieru. Nie je však podľa denníka jasné, či to bol Ján Pavol I., alebo II. a niektorí pochybujú, či sa to vôbec stalo.
Cohen prežil väčšinu detstva v Los Angeles v rodine židovských prisťahovalcov z Rakúska. Vynikajúci študent s diplomom z fyziky bol v mladosti chorľavý a trpel mnohými alergiami.
Počas služby v armáde v roku 1944 ho najali na tajný projekt Manhattan, aby analyzoval rádioaktivitu pri štiepení jadra pri výrobe prvej atómovej bomby. Bombu prezývanú „Fat Man“ v roku 1945 Američania zhodili na Nagasaki.
Po vojne pracoval v spoločnosti Rand. V roku 1958 vynašiel neutrónovú bombu ako konzultant pre Lawrence Livermore Laboratory.V posledných rokoch Cohen varoval pred červenou ortuťou, ktorá údajne umožňuje spôsobiť nukleárny výbuch zariadením menším ako baseballová lopta.
Zbraň bola podľa neho ideálna pre teroristov. Väčšina vedcov však existenciu látky označuje za mýtus.
Mala zničiť sovietske tanky v Európe
Američaniaza Reaganovej vlády vyrobili tisícku neutrónových bômb,na starom kontinente ich nakoniec nerozmiestnili.
BRATISLAVA. Koncom 70. rokov Američania vedeli, že v prípade pozemnej vojny v Európe by čelili presile. Vojská Varšavskej zmluvy mali pripravených 19 500 tankov, postaviť sa im mohlo 7000.
Zabijak na vojakov? Túto nevýhodu mala vyvážiť neutrónová bomba. Energia sa pri jej detonácii premení iba čiastočne na výbuch. Nie je však pravda, že budovy nechávala nezničené, ako sa to všeobecne tvrdilo – zasiahne územie v okolí asi 300 metrov.
Jej hlavnou zložkou však bola pre ľudské tkanivo smrtiaca gama radiácia, ktorou mohla zasiahnuť niekoľko kilometrov.Dokázala preniknúť pancierom, mohla sa dostať aj niekoľko desiatok centimetrov pod zem.Klasický atómový výbuch mohli tanky vydržať.
Neutrónová bomba by pre ne bola oveľa smrteľnejšia – jej radiácia prenikne pancierom. Zabíja vojakov (niektorých okamžite, iných neskôr) a tým stroje paralyzuje.
Jej zástancovia ju tiež bránili tým, že neznehodnotí zasiahnutú oblasť rádioaktívnym spádom tak brutálne ako atómová. S výrobou neutrónových bômb chceli Američania začať už za vlády Jimmyho Cartera. Po tlaku Európy, ako aj hlasov doma napokon demokratický prezident plán pozastavil.
V roku 1979 sa jej vynálezca a najväčší advokát Samuel Cohen stretol v Paríži, kde spolupracoval na francúzskom programe výroby neutrónovej bomby, s Ronaldom Reaganom. Toho nápad zbrane hneď chytil.Pol roka po inaugurácii za nového amerického prezidenta v auguste 1981 schválil výrobu neutrónových bômb.
Američania ich vyrobili okolo tisíc. Nikdy ich nerozmiestnili, po tlaku Európy zostali na americkom území. V prípad vojny sa však hneď mali presunúť do Európy.
Má ju aj Čína Po konci studenej vojny začali Američania aj Rusi svoj jadrový arzenál znižovať. Spojené štáty tvrdia, že poslednú neutrónovú bombu zničili v roku 2003. Okrem týchto veľmocí zbraň vyrobili Francúzsko, Izrael a Južná Afrika, ktorá ich podľa svojich vyjadrení už tiež zničila.
V roku 1999 oznámila aj Čína, že vyrobila neutrónovú bombu.Doteraz sa neutrónová bomba v boji oficiálne nepoužila.Tomáš Vasilko
Tomáš Vasilko
