„Nepozriem sa. Aristoteles povedal, že Mesiac musí byť dokonalá guľa, tak prečo by som mal cez ďalekohľad hľadieť na nejaké vrchy na tom nebeskom telese?“
Nejako takto pravdepodobne reagoval Cesare Cremonini, keď ho Galileo Galilei vyzval, aby sa pozrel cez jeho nový teleskop. Cremonini mal potvrdiť, že na našom kozmickom susedovi sú krátery: pre ľudí tej doby vrchy a údolia.
Ale napriek neochote spochybňovať staré autority vtedy populárny taliansky učenec nebol zapálený Galileov nepriateľ. Naopak, slúži mu na česť, že to bol práve on, kto univerzitného kolegu Galilea upozornil, aby neopúšťal Padovu a nevydával sa do Toskánska. Tam už naňho mala dosah pápežská inkvizícia.
Obvinenie z herézy
Cesare Cremonini patril vo svojej dobe k najväčším učencom konca renesancie. Milovali ho šľachtici aj bohatí mešťania, s mnohými vrátane dobových kráľov viedol rozsiahlu korešpondenciu.
Celý život pôsobil ako profesor na dobových univerzitách, kde vykladal prírodnú filozofiu tak, ako ju pochopil u Aristotela v Averroovej interpretácii.
Dôvodom podozrení boli však jeho tvrdenia, že ľudská duša je smrteľná. Takéto myšlienky sa nepozdávali cirkevným autoritám.
Boli, spolu s textom namiereným proti jezuitom, príčinou, že aj sám Cesare bol napokon obvinený z herézy.
Rím ho podobne ako Galilea Galileiho nútil, aby svoje myšlienky odvolal. Na rozdiel od otca modernej vedy to nikdy neurobil.
Mal však veľkú výhodu. Keďže ostal v Padove, ktorá bola vtedy pod vplyvom tolerantných Benátok, nemala naňho inkvizícia dosah. K samotnému inkvizičnému procesu v prípade Cremoniniho napokon nedošlo.
Urazený pápež
Je historickým paradoxom, že práve Cremonini bol do istej miery dôvodom, prečo bol Galileo Galilei vystavený inkvizičnému procesu a nakoniec aj odsúdený na domáce väzenie, pričom musel odvolávať svoje predchádzajúce tvrdenia.
Jedna z hypotéz totiž uvádza, že skutočnou príčinou uväznenia Galilea mohla byť márnomyseľnosť pápeža Urbana VIII.
Tento bývalý Galileov priateľ si myslel, že Simplicio, jednoduchšia ptolemaiovská postavička z kľúčového diela Dialóg o dvoch systémoch sveta, je práve on. Predlohou k postave Simplicia však oveľa pravdepodobnejšie bola vtedajšia intelektuálna hviezda Cesare Cremonini.
