Francis Scott Fitzgerald bol nepolepšiteľný milovník bujarého života, ktorý povýšil „zlatý vek“ na stálu tému svojho diela. Vo svojich časoch bol navyše jednou z celebrít medzivojnového New Yorku.
Ešte predtým sa však potreboval zamilovať, vyštudovať, vypísať a narukovať. Našťastie pre literárne dejiny, na fronte dlho nezostal a začal sa venovať svojim kultúrno-estetickým povinnostiam. Na začiatku 20. rokov sa stal hovorcom mladej generácie proti pokrytectvu dospelých a už ako 24-ročný vydal svoj prvý román nazvaný Táto strana raja.
Slovný kúzelník
Fitzgeraldovmu debutu, napísanému na základe univerzitných skúseností, možno vyčítať čokoľvek, no rozhodne nie úprimný pokus o zachytenie atmosféry, v ktorej onen džezový vek začal.
Svoj novátorský štýl obohatený o jazyk plný osobitého kúzla rozvíjal aj ďalej a na konci desaťročia patril k skutočným velikánom. Ďalšie diela – ako napríklad Krásni a prekliati, Nežná je noc a predovšetkým Veľký Gatsby – patria ku kľúčovým literárnym dielam 20. storočia. Už len čítanie legendárneho Gatsbyho je oddychom a zábavou zároveň.
Rovnica bez neznámych
Čoraz odvážnejší čitatelia Fitzgeralda hltali, americká kritika dokonca hovorila o „šarmantných“ knihách a tak sa autor dostal do závideniahodnej situácie, pri ktorej sa mohol oháňať osvedčenou rovnicou: úspech a kvalita. Samozrejme, ušlo sa mu aj dosť peňazí, ale, žiaľ, žil kráľovskejšie ako kráľ.
Neustále zadlžovanie nielen priateľom, ale aj rôznym sanatóriám, kam vodil svoju psychickú chorú manželku Zeldu, z neho urobilo skrachovanca a na sklonku života musel prijať pozíciu scenáristu v Hollywoode.
Na konci roku 1940, pripravujúc nedokončený román Posledný magnát, jeho zbedačené telo nezvládlo druhý infarkt.
