Bohuslav Martinů sa narodil 8. decembra 1890 ako piate dieťa obuvníka. Hudbe a komponovaniu sa venoval už od mladosti, preto sa rozhodol študovať na pražskom konzervatóriu husľovú hru.
Nedokázal sa prispôsobiť prís?nej disciplíne a nedarilo sa mu, ani keď prestúpil na organové oddelenie. Školu musel napokon opustiť.
V Českej filharmónii sa Martinů zoznámil s dielami Alberta Roussela. Tak ho zaujali, že chcel uňho študovať. Keď sa mu naskytla možnosť získať štipendium, zatúžil po Paríži.
Presadil sa v emigrácii
Po vypuknutí 2. svetovej vojny nacisti obsadili Paríž, Martinů emigroval do Ameriky, kde sa zaradil medzi špičku svetových skladateľov.
Po skončení vojny sa chcel vrátiť domov, dokonca bol vymenovaný za profesora kompozície na novozriadenej Akadémii múzických umení v Prahe, ale ťažký úraz mu neumožnil nastúpiť na toto miesto.
Komunisti mu nedovolili profesúru v Prahe
Keď sa o to v roku 1948 znovu pokúšal, znemožnil mu to komunistický režim. Domov sa už počas svojho života nevrátil. Až vďaka iniciatíve vedenia opery sa v roku 1959 do Prahy vrátil aspoň svojou operou Mirandolina, ktorej premiéru zveril pražskému Národnému divadlu. Martinů ju nikdy nevidel, tak ako mnoho iných svojich diel.
Napriek sláve získanej na svetových fórach zostal Martinů skromným človekom s vlasteneckým cítením. Posledné roky žil v Taliansku a vo Švajčiarsku, kde aj 29. augusta 1959 zomrel na rakovinu žalúdka. Po dvadsiatich rokoch však jeho pozostatky previezli do rodnej Poličky.
