Lorenzo Ghiberti Narodil sa v roku 1378.
Vytvoril dvere florentského baptistéria.
Zomrel 1. decembra 1455.
Určiť presne, kedy sa začala renesancia a skončil sa stredovek, je prakticky nemožné. O pomalej zmene myslenia možno hovoriť už koncom 11. storočia, spolu s príchodom prvých univerzít.
Z arabského sveta prenikalo na západ torzo z antickej filozofie, o storočie neskôr sa objavili nové prvky v architektúre. Za míľniky môžeme považovať aj vznik Danteho Božskej komédie, Petrarcových veršov či Boccacciovho Dekameronu.
Kľúčovým okamihom v toskánskej Florencii však bola z dnešného pohľadu trochu banálna udalosť: vznik dverí. Lenže v tom čase išlo o azda najprestížnejšiu umeleckú zákazku v celom Taliansku, ktorá ukázala, že renesancia sa už prechádza ulicami stredotalianského mesta a mení uvažovanie ľudí.
Zrod slávneho umelca Pozícia umelcov pred stáročiami bola iná, než je dnes. Umelcov považovali za remeselníkov bez tváre, ľudí z davu, ktorí pracujú na veľkých, zväčšia šľachtických či cirkevných zákazkách. To sa zmenilo v trinástom storočí.
Na zložitejšie práce sa začali podpisovať zmluvy, kde sa napríklad remeselníci zaväzovali vykonať isté činnosti do určitého času.
Na týchto zmluvách sa objavovali aj ich mená, vďaka čomu rástlo aj povedomie o konkrétnych schopnostiach. A najšikovnejší sa stali medzi mecénmi populárni, a teda v istom zmysle aj slávni.
Pri najvýznamnejších projektoch si navyše patróni uvedomili, že najvýhodnejšie pre nich nebude oslovovať konkrétneho umelca, ale užitočnejšia môže byť súťaž.
Tak sa rozhodli aj koncom štrnásteho storočia vo Florencii: v baptistériu San Giovanni chceli druhé dvere. Tie prvé vyrobil okolo roku 1330 slávny Andrea Pisano.
Renesancia hľadá talent Veľkému vzoru sa chcela vyrovnať elita celého vtedajšieho Talianska. Arte di Calimala, cech tkáčov a obchodníkov s látkami totiž vyhlásil v roku 1401 konkurz a do poroty zasadlo tridsaťštyri sudcov - členov rôznych cechov, ale aj zástupcov katedrály Santa Maria del Fiore či veľvyslancov iných miest.
Prihlásili sa najlepší vtedajší umelci, všetko mladíci: Pippo Brunelleschi, Jacopo della Quercia, Donatello aj Lorenzo Ghiberti. A práve Lorenzo napokon v akomsi finále nad Brunelleschim vyhral a ohromnú zákazku na bronzové dvere za 22-tisíc florénov po dvoch rokoch rozhodovania poroty získal. Suma v tých časoch predstavovala rozpočet na obranu celej Florencie.
Na severných dverách baptistéria znázorňujúcich Nový zákon začal Ghiberti pracovať v roku 1403 a práce mu trvali približne dvadsať rokov. „Zdalo sa, že pracuje veľmi pomaly, no treba brať do úvahy, že remeselné štandardy v období neskorého stredoveku a ranej renesancie sa z kvalitatívneho hľadiska nedajú porovnávať so súčasnosťou,“ napísal popularizátor histórie Paul Johnson.
Meno od Michelangela O Lorenzových schopnostiach svedčí, že krátko po začiatku prác dostal ponuku urobiť aj ďalšie, východné dvere zobrazujúce Starý zákon. Pracoval na znovu dlho a dokončil ich len niekoľko rokov pred smrťou. O desaťročia neskôr ich akýsi drzý mladík nazval Rajskou bránou. Nebol to nik iný ako Michelangelo Buonarroti.
Ak sa vyberiete do centra Florencie, na námestie Piazza del Duomo, baptistérium s pravými Ghibertiho dverami tam nenájdete. Medzi hlavami turistov by ste uvideli iba kópiu Rajskej brány. Originál sa nachádza v múzeu Museo dell'Opera del Duomo.
