Druhá svetová sa nedávno skončila, no črtal sa nový konflikt, pri ktorom hrozilo, že by pre ľudstvo mohol byť definitívny. Začiatkom 50. rokov bol svet rozdelený na dva znepriatelené tábory, každý z nich mal jadrové zbrane.
Medzinárodný hráč
Americký prezident Dwight Eisenhower preto v roku 1953 prišiel s myšlienkou založiť v rámci OSN organizáciu, ktorá by strážila jadrový arzenál. O štyri roky neskôr vo Viedni začala fungovať Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.
Jej základným poslaním je presadzovanie mierového využívania jadrovej energie. Skúma dôsledky rádioaktívneho žiarenia na ľudí či prírodu, pripravuje bezpečnostné opatrenia.
Od roku 1968, keď sa štáty v Zmluve o nešírení jadrových zbraní zaviazali, že počet „jadrových“ štátov sa ustáli na čísle päť, sa z agentúry stal aj významný medzinárodný hráč.
Keď Američania plánovali inváziu do Iraku, bola to práve agentúra, ktorá upozorňovala na to, že dôkazy o jadrových zbraniach v rukách Saddáma Husajna nie sú dôveryhodné. Američanom sa to vtedy nepáčilo, no ani sedem rokov po invázii žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli.
Teraz zas skúma sporný iránsky jadrový program, ktorý vraj nie je taký mierový, ako to tvrdí Teherán.
Hirošima sa neopakovala
„Ak sa nechceme sami zlikvidovať, jadrové zbrane nemôžu mať na Zemi miesto,“ povedal v roku 2005 vtedajší šéf jadrovej agentúry Muhammad alBaradej.
On a celá agentúra vtedy dostali Nobelovu cenu za mier. Aj vďaka nim sa totiž útok jadrovou bombou, ktorý ukončil druhú svetovú vojnu, už nezopakoval.
